Počet záznamov: 1  
  1. Popishospodárske náradie, zakončené dlhými hrotmi. Slúžili na manipuláciu s krmovinami, stelivom, hnojom, niektorými plodinami a na úpravu pôdy. Používali sa aj pri love zajacov, divých kačíc i pri budovaní hlinených stavieb. Najstaršie formy vidiel, nazývaných rázsochy, samorodnie vidly, boli zo samorastlého konára. Tvar hrotov (zubov) vidiel bol prispôsobený ich účelu. Dlhšie, tenšie a mierne ohnuté zuby mali vidly na roztriasanie a ukladanie sena a slamy. Na jej vytriasanie pri mlátení obilia cepmi i na prehadzovanie pliev používali na juhu Slovenska humenné vidly. Hrubé a rovné zuby mali železné vidly na okopávanie viniča a drevené vidly na hnoj. Na manipuláciu so zemiakmi a repou slúžili železné vidly, ktoré mali 6 až 9 zubov, zakončených guľôčkami, aby sa do plodín nezabodávali. Drevené vidly vyrábali pre vlastnú potrebu i na predaj v rámci domáckej výroby. Železné vidly boli kováčskymi, od 19. storočia aj továrenskými výrobkami.
    Autor popisuJuraj Zajonc
    LiteratúraNižňanský, J. R.: Brestovianske žatvy a mlatby v minulosti. In: Slovenský národopis, 6, 1958, 238-278. Podolák, J.: Poľnohospodárstvo a pastierstvo. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Bratislava 1969, 15-164.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/vidly
    Pozri tiež mlátenie obilia

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.