Počet záznamov: 1
Pridať záložky osobitok
Popis osobitné vlastníctvo jednotlivých členov rodiny, v latinských prameňoch nazývané peculium, neskôr podľa Tripartita patrimonium privatum, ktoré mohol mať len otec rodiny, neskoršie i ostatní členovia rodiny. V tradičnom rurálnom prostredí však majetkové spoločenstvo rodiny neprenechávalo veľa možností ako ho nadobudnúť. Roľnícke rodiny získavali nový majetok prostredníctvom spoločnej práce, aj jednotlivé zárobky patrili k spoločným peňažným prostriedkom (okrem drobných ženských príjmov z predaja lesných plodov, hydiny, vajíčok a pod., v niektorých oblastiach povoľovali aj ponechanie drobného zárobku pre dcéry na výbavu). Individuálny majetok bolo možné získať vo forme vena alebo materinskej časti. Zdedený ženský majetok, tzv. materinské, delila matka medzi dcéry, záviselo od jej rozhodnutia ako. Spravidla išlo o malé kúsky pôdy pod konope, niekedy i roľu alebo lúku. Ženský majetok v porovnaní s otcovizňou obyčajne nevytváral rovnocennú časť dedičného majetku. Úžitok z neho mladá rodina speňažila a zisk si ponechala ako ďalší základ pre ženský majetok, ktorý sa stal pre potomkov dedičným materinským majetkom. Individuálne hospodárenie v rámci rodinného spoločenstva bývalo zriedkavé. Autor popisu Ľubica Herzánová-Voľanská Literatúra Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997. Salner, P.: Medzigeneračné vzťahy v súčasnej rodine. In: Spôsob života družstevnej dediny. Zostavila B. Filová. Bratislava 1986, 74-84. Švecová, S.: Ekonomické postavenie ženy v tradičnom roľníckom prostredí. In: Národopisné informácie, roč. 17, 1985, č. 1, 74-82. Zdroj dát Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/osobitok Pozri tiež dedičný majetok
deľba majetku
spoluvlastníctvo
veno
výbava
výplata z dedičstva
zárobokOdkazy (5) - Heslá encyklopédie