Počet záznamov: 1  
  1. Popishnuteľný, zriedka aj nehnuteľný majetok, ktorý žena priniesla do manželstva zo svojej pôvodnej rodiny či prípadne od iného darcu. Mala naň vlastnícke právo, manžel, prípadne ostatní členovia rodiny len právo užívacie a požívacie. Výnimku tvorili veci spotrebiteľné. Veno sa tak často stalo súčasťou hospodárenia a majetku rodiny manžela. Jeho výška mohla byť určená zmluvne. Po smrti ženy prešlo veno na jej potomkov, keď ich nemala, na jej príbuzných z bočnej vrstvy. Keď sa veno zužitkovalo počas manželstva, malo sa nahradiť z nadobudnutého majetku manžela. V rurálnom prostredí veno zväčša pozostávalo z hospodárskych zvierat: hydiny či dobytka. Podľa zákona z roku 1840 mali dcéry dostávať i pôdu z majetku ich pôvodnej rodiny, no spravidla začali ženy dostávať podiely na nehnuteľnostiach až v priebehu 20. storočia, považovalo sa to za výplatu z dedičstva.
    Autor popisuĽubica Herzánová-Voľanská
    LiteratúraHlôšková, H.: Veno a výbava na slovenskom vidieku. (Premeny a súčasný stav.) In: Slovenský národopis, roč. 33, 1985, č. 2-3, 453-464. Salner, P.: Faktor ekonomickej zainteresovanosti v súčasnej svadbe. In: Slovenský národopis, roč. 24, 1976, č. 3, 481-487. Švecová, S.: Príbuzenské vzťahy v Čičmanoch a postavenie ženy v rodine. In: Slovenský národopis, roč. 15, 1967, č. 3, 321-385.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/veno
    Pozri tiež dedenie
    osobitok
    výbava
    výplata z dedičstva
    Odkazy (10) - Heslá encyklopédie

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.