Počet záznamov: 1
Pridať záložky zvonce
Popis samoznejúce nástroje s kovovým plášťom, užším plochým alebo kopulovitým plecom a širokým otvoreným spodným ústím. Rozozvučia sa úderom na plášť zvonka alebo pohyblivým kovovým srdcom, zaveseným vo vnútri zvonca. V slovenskej ľudovej hudobnej tradícii poznáme zvonce liate a zvonce vykované zo železného plechu. Liate zvonce sa vyrábajú tak, že z matky (modelu zvona) sa vytvorí hlinená forma, do ktorej sa vleje mosadzná zvonovina a vypáli sa. Majú symetricky klobúčkový alebo eliptický tvar, ktorý sa rovnomerne rozširuje smerom k otvorenému ústiu. Na zaoblenej hlave (pleci zvonca) je privarené uško na remeň. Vo vnútri je hore privarený háčik, na ktorý sa zavesí na drôtenej tyčke srdiečko (kovaná železná guľôčka). Vyrábajú sa v početných veľkostných typoch (výška 5 – 20 cm) a rôznom ladení. Zhotovujú a používajú sa na severnom Slovensku (najmä Kysuce, Orava a Liptov). Kované zvonce majú väčšiu variabilitu už aj preto, lebo ide o kusovú výrobu. Na Slovensku poznáme 91 typových a veľkostných modelov: a) jemný slovenský dudňák; b) grécky a banátsky zvonec; c) jednoduchý uhorský zvonec; d) čakvársky zvonec; e) zvonec pre ošípané; f) tirolský zvonec; g) liptovský zvonec; h) ťaví zvonec; i) valaský alebo parížsky zvonec; j) mosadzný vykovaný zvonec. Označenia ukazujú, že výroba bola zameraná na vývoz do mnohých európskych oblastí s pastierskou tradíciou. Výrobcovia mali pre všetky zvonce osobité vzory a vzorkovníky, potrebné na dodržanie základných tvarov a typov. Každý typ mal vlastnú funkciu, ktorá súvisela s odlišnými požiadavkami pastierov oviec, hovädzieho dobytka, koní, ošípaných, kôz… Rozlišovali sa tvarom, a najmä formou ústia (okrúhle, eliptické, obdĺžnikové, štvorcové), čo určovalo ich akustické a užité vlastnosti. Odlišovali sa aj váhou: od 10 – 20 dkg až po 5 – 8 kg (pre nepokojné kravy alebo býkov). Ich výberom sa pastieri snažili zladiť ich na rovnaký hlas alebo vytvoriť harmóniu. Výroba dosahovala u jednotlivých výrobcov a v cechoch zámočníkov-zvončiarov (najmä na Gemeri) ročnú produkciu desaťtisícov zvoncov. To zodpovedalo potrebám rozvinutého slovenského pastierstva a vývozu vysoko špecializovanej a kvalitnej výroby, ktorá sa rozvíjala od individuálnej po manufaktúrnu od 18. storočia. Autor popisu Oskár Elschek Literatúra Markuš, M.: Jelšavskí zvonkári. In: Národopisný sborník 9, 1950, 42-67. Elschek, O.: Die slowakischen Volksmusikinstrumente. Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei, Teil 2. Handbuch der europäischen Volksmusikinstrumente - VEB Deutscher Verlag für Musik, Leipzig 1983, 22-41. Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov Slovenska. Bratislava 2003, 44-53, 398-411. Zdroj dát Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/zvonce Odkazy (6) - Heslá encyklopédie (16) - Digitálne objekty