Počet záznamov: 1

Pridať záložky konzumácia potravín

Popis	spôsoby jedenia a pitia. Konzumáciu a výber potravín vždy podmieňujú geografické, historické, kultúrne a sociálne faktory. Rôzne spoločenstvá ľudí si vytvorili špecifické formy konzumácie stravy a v sociálne diferencovanej spoločnosti existujú popri sebe jej viaceré formy. Základnou formou konzumácie potravín v tradičnom vidieckom prostredí Slovenska bolo stolovanie. Väčšinou sa jedlo pri stole v izbe, neskôr v kuchyni. V prípade, že sa nemohlo stolovať (stôl nebol stabilne v izbe, alebo ho využívala iba jedna rodina v dome), jedlo sa na laviciach pozdĺž stien alebo pri peci v izbe. Ako náhrada stola mohla slúžiť truhla, sud, stolec. V lete sa často jedlo na dvore, pri poľných prácach na poli, vo vinohrade, na lúke, v lese. Na vidieku sa jedlo podávalo pre všetkých členov rodiny v jednej veľkej mise, z ktorej si každý naberal. Vo veľkých drevených, hlinených, neskôr i smaltovaných misách sa podávali najmä polievky, kaše, prívarky, cestoviny, varené zemiaky, mäso. Jedlo sa drevenými lyžicami alebo rukami. Do kaše sa zvykla robiť jamka na omastu alebo mlieko, do ktorej sa lyžica s kašou ponárala. Chlieb väčšinou krájala a rozdeľovala gazdiná, spravidla nebol na voľnej spotrebe. Jedol sa tak, že sa namáčal do polievok alebo prívarkov, podobne ako placky, ale aj koláče. Mäso, vaječná praženica sa jedli položené na chlebe alebo placke. Menšie deti kŕmila matka, držiac ich v náručí. Väčšie deti nesedávali pri stole, jedli z menšej misky postavenej na podložke na zemi alebo na lavici. Spoločné jedenie z jednej misy začalo postupne zanikať v druhej polovici 19. storočia. V tomto období sa začal postupne uplatňovať i nový kuchynský inventár, taniere, príbory a jedenie sa individualizovalo. V tradičných roľníckych rodinách sa dôraz kládol na ranné jedlo, ktoré sa považovalo za hlavné a ďalšie teplé jedlo sa konzumovalo večer. U iných vrstiev obyvateľstva dochádzalo už počas stredoveku k postupnému rozširovaniu počtu jedál a dvojčlenný stravovací poriadok sa menil na troj a viacčlenný. V tomto procese zohral významnú úlohu najmä vplyv mestského obyvateľstva, ktorého štýl života a rytmus práce vyžadoval iné princípy konzumácie jedla ako u roľníckej vrstvy. Pre nich bol typický trojčlenný stravovací poriadok, s hlavným jedlom podávaným na poludnie. V roľníckom prostredí však pretrvávalo podávanie hlavného jedla ráno, pred započatím práce, keď sa pripravovali sýte jedlá: husté polievky, kaše, cestoviny, obedovali sa zvyšky od raňajok a na večeru sa znova varili teplé sýte jedlá. Postupnými zmenami v sociálnej skladbe dedinského obyvateľstva, najmä po 2. svetovej vojne, došlo k premenám aj v konzumácii potravín. Hlavným jedlom sa stal obed podávaný na poludnie, raňajkovala sa zvyčajne len biela káva, mlieko, čaj s chlebom či pečivom, večeru tvorili jedlá s jednoduchou prípravou, napríklad varené zemiaky s kyslou kapustou alebo mliekom. Táto zásadná zmena sa na dedinách presadila najskôr v nedeľu, keď bol čas na dlhšiu prípravu jedla a rodina mohla obedovať spolu. Časom sa tento princíp stal prevažujúci i vo všedných dňoch. V súvislosti s týmito zmenami sa rozširoval aj počet jedál počas dňa a stabilizovali sa termíny ich podávania. Z hľadiska vývinu konzumácie potravín sú dôležité názvy toho-ktorého jedenia: raňajky, desiata, obed, olovrant, večera, ktoré ju v mnohých aspektoch objasňujú.
Autor popisu	Rastislava Stoličná
Literatúra	Markuš,M.: Tradičné zvyklosti jedenia a stolovania. In: Výživa a zdravie, r.10, 1965, s. 89. Stoličná, R.: K otázkam štruktúry, obsahu a názvom jedenia dedinských spoločenstiev na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 39, 1991, 303-309.
Zdroj dát	Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
URL	https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/konzumacia-potravin
Pozri tiež	obed olovrant raňajky večera stolovanie desiata
Odkazy	(1) - Heslá encyklopédie
	(2) - Digitálne objekty

URL