Počet záznamov: 1  

 Pridať záložky   Odev svadobného páru z Cífera 002-02

  1. Popis Tradičný ženský a mužský svadobný odev mladého páru po sobáši, po začepčení nevesty. Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené štyri kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobňice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch – naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časte je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena biely tylový čepiec bohato vyšívaný zlatou niťou "na kartách". Vzadu je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša vymenila za hladkú čipku). Na čepci má uviazaný tylový ručník (s rozmermi 100 cm x 100 cm) v jednom cípe s bohatou zlatou výšivkou cez kartón s podloženým bielym plátnom. Po celom obvode má prišitú širokú bielu "cverenú" paličkovanú čipku s opakujúcim sa motívom jablka. Pod bradou je ručník zopnutý špendlíkom až potom sú oba konce previazané a jedno uško schované aby vynikla aj vyšívaná mašľa. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
    Ženích má oblečenú bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné "pierko" z dvoch pštrosích pier, z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh.
    Celkový pohľad zozadu.
    Všeobecný popis Úprava vlasov žien aj dievčat bola rovnaká - vlasy rozdelené pútcom stredom hlavy na dve polovice a zapletené do dvoch vrkočov „ocáskov“, do koncov vrkočov vpletené šnúrky, oba vrkoče obtočené dokola hlavy a upevnené stiahnutím šnúrok dokopy. Takto upravené vlasy mali dievčatá pod stužky a ženy pod čepiec a pod ručník. "Pierko" na mužskom klobúku bolo z 2-3 pštrosích pier, umelých kvietkov a farebných vyšívaných stúh (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek").
    Poznámky Jednotlivé odevné súčasti vznikli v rôznych obdobiach. Ženský odev: "vrhchy" približne 1900, zástera 1940, sukňa 1920. Mužský odev: košeľa 1900, mašľa 1970, nohavice a lajblík 1980, čižmy 2000.
    Autor záznamu Veselský, Michal (1980-)
    Miesto pôvoduCífer
    Dátum vzniku dielaprvá polovica 20. storočia
    RegiónTrnavská oblasť
    Interpreti Bachratá, Kristína (1984-)
    Krištofovič, Martin (1989-)
    Miesto záznamuCífer
    Dátum zaznamenania1.5.2019
    Predmetová klasifikácia 4.4.1.1. Historické podoby tradičného ženského odevu
    4.4.2.1. Historické podoby tradičného mužského odevu
    3.3.2. Svadba
    Kľúčové slová ženský odev
    mužský odev
    sviatočný odev
    odev mladuchy
    odev ženícha
    mladucha
    ženích
    čižmy
    nohavice
    mužská košeľa
    lajblík
    klobúk
    pierko
    vreckovka
    spodná sukňa
    sukňa
    zástera
    rukávce
    okružie
    tacle
    živôtik
    čepiec
    šatka na hlavu
    Ďalšia zodpovednosť Bachratá, Emília (vlastník diela)
    Krištofovič, Martin (vlastník diela)
    Folklórna skupina Cífer (vlastník diela)
    Slovenský ľudový umelecký kolektív (vlastník záznamu)
    Práva na použitieNekomerčné účely
    Licencia095/2019-5/05-DFTĽK

Mapa

GPS: 48°18'48.17"N, 17°29'26.76"E