dievka

dievka

dievka 800 1291 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

dievka

žena v období dospievania, ktoré sa podľa tradície na vidieku začínalo po skončení povinnej školskej dochádzky. Na rozdiel od mládenca prežívala dievka kratšiu fázu dospievania a relatívne skoro vstupovala do manželstva (v priemere 16.–18. rok života). Vstup do manželstva predstavoval hornú hranicu dievoctva. Žena vo veku 22 až 25 rokov sa považovala za starú dievku. Dievkam patrilo v kostole konkrétne miesto, stáli vpredu, na poste symbolickej čistoty. Znakom dievockého slobodného stavu bol tradičný odev a účes, najmä však pokrývka hlavy – parta. Špeciálne zdobená parta prináležala dievke – neveste pri sobáši, počas svadby. Matky dbali, aby svoje dcéry všestranne pripravili na povinnosti nevesty v mužovej rodine, zvládnutie ženských rolí u dievok sa považovalo za samozrejmosť a mohlo patriť medzi kritériá výberu manželskej partnerky. Od dievok sa na rozdiel od mládencov očakávala väčšia poslušnosť vo vzťahu k rodičom, ako aj zdržanlivosť vo vzťahu k opačnému pohlaviu aj pri stretávaní sa v spoločnosti.

Dievka. Dulovce (okr. Komárno), 1935. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV Bratislava. Reprodukcia.
Dievka. Dulovce (okr. Komárno), 1935. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV Bratislava. Reprodukcia.

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Literatúra

Jakubíková, K. – Neumannová, T.: Spoločenský a rodinný život. In: Podolák, J. a kol.: Vajnory. Vlastivedná monografia, Bratislava 1978, 161-169.
Škovierová, Z.: Tradície stretávania mládeže a utvárania partnerských vzťahov v Riečnici. In: Národopisné informácie, roč. 16, 1984, č. 3, 89-97.
Škovierová, Z.: Život v obci a výročné obyčaje. In: Záhorská Bratislava. Zostavil J. Podolák, Bratislava 1986, 164-181.

Preskočiť na obsah