dievocký účes

dievocký účes

dievocký účes 800 1478 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

dievocký účes

účes a pokrytie hlavy slobodných žien od pohlavnej zrelosti (asi od veku 12 rokov) do vydaja. Základom účesu boli dozadu sčesané vlasy, v strede hlavy rozdelené pútcom na dve časti, na temene spojené a zapletené. V 19. storočí bol na celom území Slovenska najrozšírenejším dievockým účesom jeden vrkoč spletený z troch prameňov vlasov a spustený dolu chrbtom. Vrkoč sa na konci zaväzoval tkanicou, často bol doplnený uviazanou stuhou. Novšou obdobou účesu boli dva spustené vrkoče (Kysuce, goralské oblasti Oravy a Spiša). Dievky chodili väčšinou prostovlasé, len v zime mali na hlave šatku. Osobitnú úpravu účesu a hlavy dievok si vyžadovali sviatočné a obradné príležitosti. Účesy z viac pramenných vrkočov, skrúcaných a stuhami obaľovaných vlasov dopĺňala parta alebo ozdoby zo zložito upravených stúh. Koncom 19. storočia sa pod vplyvom mestského prostredia rozšíril v niektorých oblastiach nový typ účesu – kont, vrkoče obtočené okolo hlavy alebo na temene stočené do oválu. Účes bol často spoločný pre dievky i vydaté ženy.

Dievocký účes, Važec, okr. Liptovský Mikuláš, 1958. Kresba: Anna Miertušová, Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave
Dievocký účes, Važec, okr. Liptovský Mikuláš, 1958. Kresba: Anna Miertušová, Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave

AutorMojmír Benža

Literatúra

Nosáľová, V.: Odievanie. In Slovensko – Ľud 2. Bratislava 1975.
Nosáľová, V.: Slovenský ľudový odev. Martin 1982.
Benža, M.: Odev a obuv. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 44-49.

Preskočiť na obsah