drumbľa

drumbľa

drumbľa 800 587 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

drumbľa

samoznejúci hudobný nástroj. Skladá sa z malého otvoreného 5 – 7 cm kovového rámu, ktorý vyúsťuje do dvoch otvorených ramienok, medzi ktorými je zakovaný 5 – 7 cm dlhý oceľový jazyk. Kovový rám sa priloží na pery alebo zuby a v štrbine medzi dvoma ramienkami rámu drumblí sa drnkaním na ohnutý koniec jazyka tento rozkmitá. Rozkmitaný základný tón sa v ústnej dutine hráča zosilní. Neustálou zmenou tvaru rezonančnej ústnej dutiny hráč vyberie niektorý z harmonických tónov zvuku drumble tak, aby sa dala zahrať melódia. Drumbľa je celoslovensky rozšírená, často sa spomína v 17. – 19. storočí ako nástroj zábavného a ľúbostného charakteru. Archeologické nálezy siahajú do stredoveku.
Drumble sa vyrábajú aj v súčasnosti a v posledných rokoch sú medzi mladými hráčmi opätovne obľúbené. Vyrábajú sa na Orave a v Novohrade, rozšírenie dokumentujú rôzne označenia: dromľa, drmľa, drumlica, grumbla, bzučák, brnkáš a ďalšie. Hraný repertoár na drumbli tvoria jednoduchšie pastierske, zbojnícke a ľúbostné piesne, ktoré majú menší tónový rozsah a ľahšiu hrateľnosť. Doplnenie hry akcentovanými nádychmi obohacuje zvuk drumble bohatším rytmickým sprievodom a ďalšími zvukovými glisandovými, kĺzavými zvukovými efektmi.
Drumbľa. Hrá J. Hamar z Kozároviec (okr. Levice), 2008. Archív Koordinačného centra TĽK.

Drumbľa. Foto T. Szabó, nelokalizované. Vedecký archív ÚEt SAV, reprodukcia.
Drumbľa. Foto T. Szabó, nelokalizované. Vedecký archív ÚEt SAV, reprodukcia.

AutorOskár Elschek

Literatúra

Elschek, O.: Slowakische Volksmusikinstrumente. Die Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei, Teil 2. Handbuch der europäischen Volksmusikinstrumente Serie I. Band 2. VEB Deutscher Verlag für Musik, Leipzig 1983, 57-58.
Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 248-259.

Preskočiť na obsah