krstiny

krstiny

krstiny 800 753 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

krstiny

(krštenia, radostník)
oslava narodenia dieťaťa, forma prijatia medzi príbuzných a spoločenstvo, potvrdenie vzniknutých sociálnych rolí vo vzťahu dieťaťa a rodičov. Rozvinuli sa najmä v 18. storočí ako hostiny spojené s obdarúvaním po cirkevnom krste. Konali sa popoludní v deň krstu, ojedinele jeden až dva týždne po ňom; počas nich bola rodička s novorodencom za kútnou plachtou. Na Orave, Kysuciach, v Liptovskej Tepličke, v Gemeri mali ešte v polovici 20. storočia charakter neviazanej ženskej zábavy. Hostí pozývala pôrodná baba alebo niekto z príbuzenstva prinesením koláča a pálenky (radostník). Účastníci vo sviatočnom odeve nosili pre dieťa dary a potraviny – varené jedlo, pálenku, pečivo. V niektorých lokalitách okrem hlavných krstín existovalo do roka menšie pohostenie (nápravky, otrusky, radoviny, narodzivie). Tradičnými darmi krstných rodičov boli plátno, odev a peniaze, novšími sú náušnice pre dievčatko a pre chlapca retiazka. V posledných desaťročiach 20. soročia sa zvykli konať aj v rodinách, kde deti neboli cirkevne pokrstené, spravidla po občianskom obrade vítania detí do života, niekde sa pripravovala hostina po cirkevnom aj občianskom obrade.

Kolíska využívaná pri obrade vítania novorodencov do života v obci Tekovské Lužany (okr. Levice), 2003. Súkromný archív. Foto: Z. Beňušková
Kolíska využívaná pri obrade vítania novorodencov do života v obci Tekovské Lužany (okr. Levice), 2003. Súkromný archív. Foto: Z. Beňušková

AutorZuzana Beňušková

Literatúra

Jakubíková, K.: Rodinné obyčaje. In: Tradície slovenskej rodiny. Zost. M. Botíková. Bratislava 1977, 161-188.
Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont. Tradície ľudovej kultúry. Zost. J. Botík. Martin 1988, 468-548.
Mjartan, J.: Hornonitrianske zvyky pri narodení. Horná Nitra 6. 1974, 53-88.

Preskočiť na obsah