krucena
(krut, kruta, do krutu, do šafľika, obertana, taňec)
párový krútivý tanec starého štýlu v mierne rýchlom tempe, charakteristický pre východné regióny Slovenska. Je jedným z najstarších krútivých tancov, ktorý sa tancoval nielen na zábavách, ale aj ako obradový tanec, napríklad svadobný redovi. Charakteristickým pre tanec je pravotočivé krútenie páru (podľa pohybu slnka) v mierne rýchlom tempe, tanečné kroky na každú osminovú rytmickú hodnotu hudby, podvrtka alebo vrtenie dievčaťa na mieste. Tanec dopĺňajú individuálne tanečné motívy, ktoré sú výraznejšie v tanečnej interpretácii tanečníkov (podupy, zrážanie nôh, výskoky, tlieskanie, plieskanie po sárach, osobitosťou výborných tanečníkov bolo čerkanie ostrohami a pod.). Krucena sa tancovala na podmanivé tanečné melódie, vystavané na nemeniacom sa rytmickom pôdoryse. V hudobnom sprievode ku krucenej dominovala inštrumentálna hudba, interpretovaná prevažne rómskymi sláčikovými alebo cimbalovými kapelami. Krucena patrí k dodnes živým tancom najmä v Šariši a na Spiši, menej na Zemplíne, predovšetkým v svadobnej mutácii redoveho tanca.
párový krútivý tanec starého štýlu v mierne rýchlom tempe, charakteristický pre východné regióny Slovenska. Je jedným z najstarších krútivých tancov, ktorý sa tancoval nielen na zábavách, ale aj ako obradový tanec, napríklad svadobný redovi. Charakteristickým pre tanec je pravotočivé krútenie páru (podľa pohybu slnka) v mierne rýchlom tempe, tanečné kroky na každú osminovú rytmickú hodnotu hudby, podvrtka alebo vrtenie dievčaťa na mieste. Tanec dopĺňajú individuálne tanečné motívy, ktoré sú výraznejšie v tanečnej interpretácii tanečníkov (podupy, zrážanie nôh, výskoky, tlieskanie, plieskanie po sárach, osobitosťou výborných tanečníkov bolo čerkanie ostrohami a pod.). Krucena sa tancovala na podmanivé tanečné melódie, vystavané na nemeniacom sa rytmickom pôdoryse. V hudobnom sprievode ku krucenej dominovala inštrumentálna hudba, interpretovaná prevažne rómskymi sláčikovými alebo cimbalovými kapelami. Krucena patrí k dodnes živým tancom najmä v Šariši a na Spiši, menej na Zemplíne, predovšetkým v svadobnej mutácii redoveho tanca.
Do šafľika. Folklórna skupina z Raslavíc. Vedecký archív ÚEt SAV, foto T. Szabó 1972.
AutorDana Kľučárová
Pozri aj
Literatúra
Dúžek, S. – Garaj, B.: Slovenské ľudové tance a hudba na sklonku 20. storočia. Bratislava 2001.
Dúžek, S. – Garaj, B. – Klepáčová, E.: Ľudové tance Šariša. Bratislava: NOC, 2006, s. 32.
Michalovič, P.: Krútivé tance na východnom Slovensku z hľadiska hudobného sprievodu. In: Slovenský národopis, roč. 44, č. 4, 1996, 449-453.
