muzikant

muzikant

muzikant 749 748 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

muzikant

hráč, často aj výrobca hudobných nástrojov. Takými boli píšťalkári, fujaráši, gajdoši, citaráši, husliari… Hrali buď sami pre seba (obvykle doma, pastieri na paši, salaši), alebo v obci a ako vandrovní muzikanti. Vyrastali prevažne v muzikantských rodinách. Hudobnej zárobkovej činnosti sa venovali len príležitostne (gajdoši aj profesionálne). Odmena však často nebola peňažná, ale naturálna. V prameňoch z 13. – 14. storočia sú označovaní všeobecne ako igric (ioculator) alebo tibicines (píšťalkár). Muzikanti boli nevyhnutnou súčasťou spoločenského života obce ako aktivita, ktorá umožňovala uskutočnenie zábav, svadieb a iných obradov. Ako muzikanti boli označovaní najmä členovia sláčikových muzík. Vo všetkých prípadoch však predstavujú muzikantské aktivity, ktorých základom bola ústna forma, počúvanie a osvojenie si hudobného vzoru, doplnené radami a muzikantským vedením.
Muzikanti sa riadili vlastným morálnym kódexom, aký mal v roku 1767 založený Bobrovecký cech muzikantov, ktorý ešte v roku 1930 mal 30 členov. Od 17. storočia bol pre muzikantov dôležitý vzťah medzi sedliackymi a rómskymi hudbami. Prvý v Uhorsku známy rómsky muzikant Michal Barna sa spomína v 18. storočí v Iliašovciach na Spiši (rodák z Gemera, v ktorého kvartete hrali traja nerómovia). Od 50. rokov 20. storočia boli známymi muzikantmi: Július Bartoš, Ján Berky-Mrenica, Dezider Cibuľka, Samko Dudík, Eugen Farkaš, Ján Hronček, Ondrej Molota, Aloiz Mucha, Rinaldo Olah, Juraj Pecník, Jožko Pihík, Gustav Piťo, Vojtech Radič, Martin Žoltak, Jozef Feri, Jozef Česlak, rodina Radičovcov a mnohí ďalší. Osobitnej úcty sa dostalo muzikantom v ich domácom prostredí, medzi ktorými vynikli hrochotskí, ponickí, heľpianski, telgártski, východnianski, važeckí, sliačanskí, raslavickí, zamutovskí, suchohorskí a ďalší, ktorí tvorili silnú generáciu výborných muzikantov s veľkým vplyvom na súčasných.

A. Rusnáková a J. Zboroň z Oravskej Polhory (okr. Námestovo), 70. roky 20. storočia. Foto T. Szabó.
A. Rusnáková a J. Zboroň z Oravskej Polhory (okr. Námestovo), 70. roky 20. storočia. Foto T. Szabó.

AutorOskár Elschek

Literatúra

Variačná technika predníkov z oblasti západného, stredného a východného Slovenska. Osvetový ústav, Bratislava 1984.
Szabó, I.: Príbehy primášov. Bratislava 2008.
Zima, Š. (zost.): Nehmotná kultúra Rómov na Slovensku. Bratislava 2007.
Elscheková, A.: Kaplnka cechu muzikantov v Bobrovci. In: Pamiatky a múzeá 2, 1997, 40-43.

Preskočiť na obsah