obraz na skle

obraz na skle

obraz na skle 793 610 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

obraz na skle

maľba za studena na rube sklenej tabule. Technológia známa už v starom Egypte sa v období renesancie udomácnila v Taliansku, odtiaľ sa rozšírila do celej Európy, aj na naše územie. Ako barokovú slohovú maľbu si ju v 17.- 18.storočí privlastnila cirkev, šľachta a meštianstvo. Koncom 18. storočia získala obľubu v ľudovom prostredí. V 1.polovici 19. storočia k rozšíreniu produkcie obrazov na skle prispel dostatok tabuľového skla, ktoré sa vyrábalo v sklárskych hutách (Gápel, Stará Huta pri Novej Bani, viaceré gemerské sklárne, na východnom Slovensku huty v okolí Bardejova a iné). Centrá výroby obrazov na skle často vznikali popri nich. K masovému výskytu obrazov na skle prispeli prepisy predlôh dobových drevorytov a grafík. Obrazy na skle sa predávali na púťach a na jarmokoch a šírili sa podomovým obchodom. Námetmi obrazov na skle, ktoré sa umiestňovali do kultových kútov rohu izby, v katolíckych domácnostiach boli postavy a deje z Nového zákona (Madona s dieťaťom, Pieta, Ukrižovanie, postavy svätcov), ktorým sa pripisovala ochranná funkcia. Tematicky odlišné boli evanjelické obrazy na skle. Predstavovali scény zo Starého zákona (napríklad obraz Jána Prokopiusa, evanjelického kostolníka zo Skalice z r. 1798) a na tzv. domových požehnaniach prinášali texty z evanjelií. Slovenským špecifikom obrazov na skle boli maľby zo stredného a severovýchodného Slovenska s námetom Jánošíkovej družiny. Vo vidieckych domácnostiach sa vyskytovali ešte na prelome 19. a 20. storočia. Produkciu obrazov na skle na západnom Slovensku najdlhšie udržala rodina Salzmannovcov. Posledný z rodiny, maliar Alexander, zomrel 1959. Prejavy, ktoré vychádzali z adaptácie ikonografických predlôh (sakrálna figurálna plastika, maľby na skle) boli štýlovo originálne a bohaté v dekoratívnom podaní. Slovenské obrazy na skle sa v porovnaní s okolitými národmi vyznačovali pri adaptáciách ikonografických predlôh originalitou štýlu a osobitosťami dekoratívnych a farebných riešení. V 70. rokoch 20. storočia viacerí novodobí maliari obrázkov na skle obnovili starú techniku sklomaľby. Dali jej nové podoby, iný obsah a individuálne umelecké podanie (D. Benický, Z. Vaňousová, Z. Benáčková, J. Papco, M. Škrovina a ďalší).

Jánošíkova družina. Obraz na skle. Stredné Slovensko, 19. storočie. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová 1998
Jánošíkova družina. Obraz na skle. Stredné Slovensko, 19. storočie. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová 1998

AutorIrena Pišútová

Literatúra

Vydra, J.: Folk painting on Glass. Artia Praha. Nedatované.
Pišútová, I.: Ľudové maľby na skle v SNM Bratislava a Martin. Edícia Fontes, Martin 1969.
Pišútová, I.: Ľudové maľby na skle v slovenských múzeách. Edícia Fontes, Martin 1979.
Pišútová, I.: Maľovaný sen. Ľudové maľby na skle v 20. storočí. Bratislava 1978, reedícia r. 1983.

Preskočiť na obsah