pes

pes

pes 744 690 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

pes

mäsožravec z čeľade psovitých (Canidae). Najstaršie domáce zviera využívané na stráženie domu a dvora, na ochranu a usmerňovanie (zavracanie) paseného dobytka; symbol vernosti, ostražitosti, ušľachtilosti. Aby bol pes ostražitý a zostal ostrý, nemal dostať med, na Vianoce mal zožrať cesnak alebo osie hniezdo zapečené v posúchu. Z jeho správania sa predpovedalo počasie (pršať napríklad malo, ak pes žral trávu), robili ľúbostné veštby (v niektorých momentoch istých dní počas adventu, napríklad po zatrasení plota pred východom slnka na deň Ondreja, brechanie psa určovalo časť dediny, do ktorej sa dievča vydá). Psovi sa pripisovalo spojenie so svetom mŕtvych: silným brechaním mohol na čas odohnať smrť a odvrátiť skon chorého; keď videl alebo cítil smrť, zavýjal s hlavou sklonenou k zemi; ak vyhrabal pri dome jamu, niekto mal v ňom zomrieť; ak psi zavýjali, mal byť v obci skoro požiar; hádka v dome, vojna či nešťastie mali nastať, ak pes držal hlavu vzpriamenú hore. Ako čierny alebo biely pes sa ukazoval mŕtvy človek, oznamujúci blížiace sa úmrtie v rodine. V podobe čierneho psa sa mal zjavovať aj zmok (rarášek) alebo čert. Na začiatku 20. storočia sa napríklad na západnom Slovensku verilo, že čierneho psa využívajú bosorky na škodenie ľuďom: podľa poverových rozprávaní z Chorvátskeho Grobu stával takýto pes o polnoci za dedinou na mostíku a dlábil (dusil) pocestných. Termín psie dni, kanikuly (z latinského názvu súhvezdia Sírius canicula), sa vžil na označenie viacerých za sebou nasledujúcich horúcich letných dní.

Ovčiarsky pes. Klátik zavesený na krku bránil psovi v dlhom a rýchlom behu, čo malo zamedziť, aby sa príliš vzdialil od stáda. Bijacovce (okr. Spišská Nová Ves), 1959. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Póňa
Ovčiarsky pes. Klátik zavesený na krku bránil psovi v dlhom a rýchlom behu, čo malo zamedziť, aby sa príliš vzdialil od stáda. Bijacovce (okr. Spišská Nová Ves), 1959. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Póňa

AutorKatarína Popelková

Literatúra

Jakubíková, K.: Duchovná kultúra ľudu. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti, Zost. J. Podolák. Košice 1972, 195-272.
Duchaj, J.: Povery a zvyky slovenského ľudu v Zemplíne. In: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. 21, 1929, č. 4, 119-123.
Václavík, A.: Podunajská dedina v Československu. Bratislava 1925, 261-263.

Preskočiť na obsah