prdák

prdák

prdák 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

prdák

hobojkový zvukový nástroj. Robí sa z hrubšej rastlinnej stonky alebo tenkej vŕbovej halúzky, ktorá sa prevŕta a stlačením jej konca vzniká kmitajúci dvojjazýček ako náustok. Ten sa vsunie do rezonančnej trubice, ktorá je zvinutá z kôry vŕby, jelše, osiky, brezy alebo smreku. Náustok je 3 – 6 cm dlhý, rezonančná trubica máva dĺžku 30 – 50 cm. Náustok a stiahnutá kôra stromu sa zvyknú aj stenčiť a vyhladiť, aby nástroj dostal lepší zvuk. Má jačavý, prierazný zvuk. Náustok sa môže použiť aj samostatne bez rezonančnej trubice, v takom prípade si deti koniec nástroja chytia do ruky a dlaňou utvoria lievik na zosilnenie zvuku. Otváraním a zatváraním ruky zvuk zosilnia alebo stlmia. Prdák je známy na celom Slovensku pod viac ako tuctom označení: prďák, prdla, paprdák, perda, perdlavka, pierdik z vŕby, frka, tromba, fejfarka, trúba kôrová, vŕbová trúba, pastierska trubka a ďalšie. Názov sa nárečovo vzťahuje na materiál, tvar, zvuk a funkciu nástroja. Je to nástroj detí, pastierikov a pastierov (v Ždiari trúbením oznamovali návrat z paše). Obľúbený je v horských oblastiach severného a stredného Slovenska.

AutorOskár Elschek

Literatúra

Elschek, O.: Slovenské ľudové píšťaly a ďalšie aerofóny. Bratislava 1991, 107-109.
Leng L.: Slovenské ľudové hudobné nástroje. Bratislava 1967, 153.
Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 54-63.

Preskočiť na obsah