rezbárstvo

rezbárstvo

rezbárstvo 794 1094 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

rezbárstvo

zdobenie drevených predmetov rezbou rytím, intarziou, prerezávaním (prelamovanie), razidlovou výzdobou, vybíjaním, vypaľovaním, ako aj ich poloplastické či plnoplastické stvárnenie (figurálne rezbárstvo). Na Slovensku výrazná oblasť ľudovej výtvarnej tradície. Rezbárstvo ako typicky mužská práca, ktorou sa zaoberali roľníci, pastieri (ovládanie najjednoduchších ozdobných techník patrilo k samozrejmým znalostiam v niektorých oblastiach Slovenska ešte v 1. polovici 20. storočia), ľudoví remeselníci, baníci, sa uplatňovalo na predmetoch rozličného funkčného zamerania. Najrozmernejší rezbársky dekór sa nachádzal na stavebných prvkoch – brány, štíty, pavlače, gánky, prístenné stĺpy, preklady okien, dverí, stropné hrady, ktoré vyrábali dedinskí tesári a stolári. Dekór väčších rozmerov mal zastúpenie aj na prícestných a náhrobných krížoch, stĺpových náhrobníkoch (Gemer, Novohrad). V jednoduchšej podobe sa objavoval aj na poľnohospodárskom náradí – hrable, kosa, oselník, vozové oje, jarmo u zámožnejších, ale predovšetkým u mladších, ktorí obľubovali parádu. Osobitý a rozšírený na celom území Slovenska bol rezbársky dekór na pracovných nástrojoch žien (praslica, piest, čipkárske paličky, kolovrat, krosná), ktoré daroval mládenec svojej vyvolenej, manžel manželke. Rezbársky zdobili miestni náturisti a stolári nábytok: súseky, lavice, postele, stoličky. V niektorých prípadoch sa rezbou zdôrazňovala obradovosť predmetov (richtárska palica, družbovská palica, náhrobníky). Osobité črty rezbárskej tradície boli na Slovensku spojené s rozvojom pastierstva v 19. storočí (pastierske umenie) a baníctva (banícky výtvarný prejav). Odlišná vetva v rámci rezbárstva súvisí s drevospracujúcim cechovým remeslom. Remeselníci zdobili svoje pracovné nástroje a výrobky (debnári hoblíky, dná sudov, mlynári zariadenia mlynov). Do okruhu vyučených remeselníkov patrili aj rezbári medovnikárskych a modrotlačiarskych foriem, cechových predmetov. Čiastočne na remeselnú rezbársku tradíciu nadväzovala výroba figurálnych úľov a sakrálnych plastík. Z nich najoriginálnejšie pochádzali z rúk slovenských ľudových rezbárov-samoukov. Špecifický rozvoj rezbárstva v niektorých oblastiach Slovenska súvisel s pôsobením rezbárskych škôl a rezbárskych družstiev.

Výrobca krížov. Detva, 1962. Archív pozitívov  Ústavu etnológie SAV. Foto: O. Nehera
Výrobca krížov. Detva, 1962. Archív pozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto: O. Nehera

AutorOľga Danglová

Literatúra

Komorovská, M.: Pastierske umenie. Tatran, Bratislava 1987.
Rezbárstvo. Zborník zo sympózia remeselníkov. Motivácie. Inšpirácie. Výsledky. Bratislava 2003.

Preskočiť na obsah