soľnička

soľnička

soľnička 770 1023 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

soľnička

nádoba na soľ. V ľudovom prostredí na Slovensku bola najčastejšie z dreva, rohoviny, neskôr keramická a sklená. Bola väčšia, asi na 0,5 kg soli, často bohato zdobená rezbou s kruhovými motívmi. Podľa stredovekého spôsobu sa vešala na stenu. Kládla sa aj na stôl. Špeciálne soľničky – pušky (valcovité drevené nádobky s vrchnákom) nosili so sebou drevorubači. Podobné nádoby sa používali aj na bryndzu. V 20. storočí, pod vplyvom mestskej kultúry, sa začali v ľudovom prostredí používať malé stolové 1–2-dielne soľničky z dreva alebo aj iných materiálov.

Drevená soľnička. Heľpa,  1. polovica 20. storočia. SNM Etnografické múzeum v  Martine. Kresba: M. Kostrová
Drevená soľnička. Heľpa, 1. polovica 20. storočia. SNM Etnografické múzeum v Martine. Kresba: M. Kostrová

AutorOľga Danglová

Literatúra

Komorovská, M.: Pastierske umenie. Tatran, Bratislava 1987.
Rezbárstvo, ľudové umenie. ( Editor M. Mešša) ÚĽUV, Bratislava 2002.

Preskočiť na obsah