stará dievka

stará dievka

stará dievka 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

stará dievka

slobodná žena, ktorá prekročila zvyčajnú vekovú hranicu na uzavretie manželstva. Sobášny vek sa na Slovensku líšil na rôznych miestach a v rôznej dobe. Predstavoval hornú hranicu dievockého veku, ktorý sa končil, keď sa dievky približne rovnakého veku (z rovnakej vrstvy) povydávali. Za starú dievku sa v prvej polovici 20. storočia označovali väčšinou 30-ročné ženy, ale v niektorých regiónoch, napr. na Kysuciach a v Turci 25-ročné, v Honte už 20-ročné. Stará dievka mala zväčša nižšie spoločenské postavenie, podobne ako starý mládenec. Žila s rodičmi, po ich smrti u niektorého zo súrodencov, pracovala na ich hospodárstve. Ak žila v domácnosti sama, živila sa najmä príležitostnou prácou či pomocnými alebo ručnými prácami. Ak sa vydala, čo nebolo zriedkavým javom, jej partnerom sa stával tiež niekto so spoločensky nižším postavením (vdovec, rozvedený muž a pod.) .

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Literatúra

Botíková, M. – Jakubíková. K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Klabouch, J.: Manželství a rodina v minulosti. Praha 1962.
Sigmundová, M.: Vybrané problémy etnografického štúdia rodiny. In: Slovenský národopis, roč. 30, 1982, č. 2, 229-244.

Preskočiť na obsah