stolárstvo
domácka a remeselná výroba nábytku a drevených stavebných článkov (okien, dverí a i.) hobľovaním, čapovaním a glejením. V období feudalizmu existovalo na Slovensku 26 stolárskych cechov. Najstarší vznikol v Košiciach v roku 1459. V 19. storočí sa stolárstvo rozšírilo i na vidiek a patrilo medzi 6 najpočetnejších remesiel. Stolári vyrábali nábytok prispôsobený vkusu obyvateľov dedín. Používali tokárené prvky, intarziu, maľbu, úpravu povrchu politúrou, mramorovaním, fládrovaním. Osobitnú pozornosť venovali výzdobe truhlíc na výbavu nevesty, ale i nábytku – fogašom (polica na taniere s vešiakmi na kuchynské nádoby), rámom, laviciam, stolom do parádnej (prednej) izby. Pre mešťanov a zemanov vyrábali nábytok zdobený rezbou a intarziou podľa barokového, rokokového a klasicistického štýlu. Rozvoj stolárstva v kapitalizme bol ovplyvnený stavebným ruchom a mechanizáciou pracovných činností v 90. rokoch 19. storočia. V roku 1930 bolo na Slovensku 3 552 stolárskych dielní, v ktorých pracovalo 9497 osôb.
Stolársky majster a jeho tovariši. Pobedim (okr. Nové Mesto nad Váhom), 1926. Archív pozitívov Ústavu etnológie SAV.
AutorMichal Kaľavský
Kaľavský , M.: Stolárstvo na Slovensku v období kapitalizmu. Zborník Slovenského národného múzea, roč. 76, 1982, História 22, 165-196.
Kaľavský , Michal: Stolárstvo na Slovensku po zrušení cechov. In: Vlastivedný časopis, roč. 30, 1981, 89-92.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
