Svadobná pieseň, ktorá sa spievala pri snímaní venca mladuche. Ženský sólový spev bez hudobného sprievodu.

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Bližší pohľad spredu na vrchnú časť tradičného ženského sviatočného odevu. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru. Zdobí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka niťou žltej, čiernej a prírodnej farby cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Nad lakťom k okraju rukávcov sú pripevnené "tacle" - naberaný volán stiahnutý všitou šnúrkou. Zdobené sú rovnakým spôsobom, ale končenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". (Paličkované čipky si dávali ženy vyrábať v paličkárskych dielňach v okolí Trnavy.) Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťiepskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo drieku má žena uviazaný opasok "opasek" zo zelenej vyšívanej 3 až 8 cm širokej stuhy. Okolo krku má pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou a plátnom podkladanou bielou výšivkou na tyle prišitou k obojku, ktorý je husto vyšívaný zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná zlatými niťami, plieškami a drôtikmi do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Konce zdobia zlaté strapce s "grančátkami" (drobný galantérny tovar od podomových obchodníkov). Mašľa je pripnutá k obojku "krézla" obyčajným špendlíkom. Kvôli pevnosti a udržaniu si tvaru je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón, ktorej drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Medzi dominujúcou zlatou výšivkou vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Rovnako ako mašľa vzadu na čepci, ktorej konce visia po chrbte niže pása a s čelenkou tvoria celok, je zdobená "grančátkami". Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý), ktorý je na zátylku stiahnutý šnúrkou. Na okraj "šlochavne" je prišitá úzka biela paličkovaná čipka lemujúca tvár. Prechod medzi čipkou spodného čepca a výšivkou hlavného čepca dekoratívne prekrýva "semitačka" - pás bielej stuhy ozdobený zlatou kovovou stuhou, flitrami a korálikmi z fúkaného skla.