Skupina mládencov v tradičnom odeve na spoločnej fotografii. Oblečené majú biele košele zvané "kosuľa", kožúšok zvaný "serdok" z bielej ovčej kože zdobený irchou, súkenné nohavice vyšívané pestrým harasom (vlnou) nazývané "portki". Na hlave majú klobúk s mušľami, ktorému sa hovorí "kapeľus".

Celkový pohľad zozadu. Základ odevu tvorí modrá vlnená sukňa s výšivkou pri jej spodnom okraji prišitá k živôtiku "kidľa s vistom". Pod "kidľou" má dievka oblečené spodné sukne "spodňički kabati" z bieleho domáceho plátna. Okolo pása má opásanú šnúru s niekoľkými podomácky tkanými bavlnenými a kupovanými lesklými stuhami "šnorkami", ktoré sú spustené na zadnej strane po spodný okraj sukne. Na nej je ešte opásaná anglia (kus červeného vlneného flaušu) a opasok "povojňík". Na hornej časti tela má oblečené biele plátenné rukávce "oplečko", ktoré sú na rukávoch zdobené výšivkou. Golier rukávcov aj zakončenia jeho rukávov sú zdobené vyšívanými "gaľerkami". "Gaľerki" si ženy vyšívali samy a vždy museli ladiť s výšivkou na košeli ich partnera. Na rukávce sa oblieka živôtik "vist", ktorého základ tvorí červený zamat "baršan", zdobený je našitými zelenými "zamatkami" a zlatými vzorovanými stuhami "šnorkami". Na hlave má dievka partu, ktorej základ tvorí "prišolko", čierna stuha obšitá zlatým pásom. Tá plní účel čelenky. Z nej vedú cez temeno hlavy až po chrbát dve červené stuhy. Súčasťou party sú červené "zápletki" z pevnejšieho materiálu zapletené do vrkoča. Uprostred nich je umiestnený "veňiec" z flitrov "cerepetiek". Na "zápletkách" sú po stranách pripevnené zelené lesklé stuhy "naušňice" a farebné bavlnené stuhy "šnorki", ktoré siahajú po dĺžku ramien. Súčasťou party sú široké červené stuhy "šnori" s rastlinnými motívmi, ktoré sú spustené po chrbte a siahajú po spodný okraj sukne. Na nohách má dievka obuté kožené čižmy "škorňe".

Mladucha a ženích v tradičnom sviatočnom odeve (v Cíferi používali pre mladuchu pomenovanie nevesta). Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené štyri kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch – naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromoví" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časte je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má partu, slávnostný znak panenstva. Uviazaná je stiahnutím na zátylku hlavy. Celú tvár mladuche lemuje biela paličkovaná "cverená" nahusto nariasená čipka. Za ňou nasleduje "semitačka" – ozdobne nazberaná a zlatou hadovkou a korálikmi odzdobená biela stuha, ktorá prechádza do zlatými korálikmi vyšívanej stuhy, venčeka z bielych voskovaných kvetín a dienka na temene hlavy vyznačujúcom sa rôznofarebnými stužkami viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 2-3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou a korálikmi do motívov tulipánov, karafiátov, hrozna, lístkov, dlhé po pás a ukončené strapcami. Cez ruky má nevesta z vnútra smerom von prechodenú odiedzku "pólečku", ktorá je vzadu na chrbte pretočená a vpredu rozprestretá na zástere. Odiedzka je dva a pol metra dlhá s bohatou bielou výšivkou na tyle doplnenou dierkovanou výšivkou použitou v motívoch jabĺk po celom obvode. Špendlíkmi sú na ňu pripevnené rozmarínové venčeky. V rukách drží nevesta modlitebnú knižku a pátričky. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
Ženích má oblečenú bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné pierko z dvoch pštrosích pier, z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí aj pierko z rozmarínu (alebo buxusu), stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.
Celkový pohľad spredu.

Časť paličkovanej čipky z čepca.