Zimný variant tradičného sviatočného odevu starších žien v Cíferi. Bližší pohľad zboku. Žena má na hornej časti tela oblečenú "kacabajku" ušitú z čiernej tenšej, ale pevnej a kvalitnej látky. Podšitá je vatelínom, barchetom, flanelom. Je bez goliera, dĺžkou strihaná do pása s ozdobnými zvlnenými šósmi na bokoch a chrbtovej časti. Zvnútra je v páse tunelom vedená šnúrka na stiahnutie kacabajky podľa potreby. Zapínanie je na poťahované gombíky po celej dĺžke. Široké manžety a šósy/faldy zdobí "umelý barančok" - látka pripomínajúca srsť barana. Na kacabajku sa vždy oblieka "krézel" - okružie pripevnené okolo krku. Tvorí ho "obojek" a široká nariasená jemná biela "cverená" paličkovaná čipka, ktorá je k nemu prišitá. K obojku a k čipke "krézla" je špendlíkom pripnutá 6-8 cm široká plátenná "mašľa" pestrofarebne vyšívaná rastlinnými motívmi plným stehom, dozdobená flitrami a na koncoch prišitými zlatými drôtenými strapcami. Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorému dominuje výšivka cez kartón. Táto mašľa nie je podšitá, ako tomu bolo neskôr kvôli udržaniu tvaru a pevnosti. Žena má na hlave čepiec nahusto vyšívaný zlatou niťou cez kartón s drobnými okrúhlymi motívmi vypĺňanými gatrami - šitou čipkou. Vzadu na krku je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje úzky pás bielej paličkovanej čipky, ktorá je prišitá na hladký spodný čepiec nazývaný "šlochavna". Za čipkou nasleduje "semitačka" - ozdobný pás na ružovom stužkovom podklade zdobený korálikmi z fúkaného skla, drôtikmi a perličkami, ktorý dekoratívne prekrýva spoj čipky a vrchného čepca. Na čepci má žena uviazaný ručník z jemného bieleho plátna, ktorý je v jednom cípe bohato zdobený výšivkou nazývanou "biele na bielem". Na výzdobu je použitá plochá výšivka v kombinácii s drobnou dierkovou výšivkou s gatrovými výplňami. Lemovaná je širokým pásom paličkovanej čipky s motívmi jabĺk a hrozna po celom obvode. Tieto ručníky nosili vydaté ženy do kostola počas veľkých sviatkov.