Mladucha je oblečená v tradičnom ženskom svadobnom odeve. Oblečenú má tmavú sukňu nazývanú "tašká sukna" ušitú z látky ako atlas, hodváb, brokát. Na sukni má oblečenú čiernu hodvábnu zásteru "zásceru" alebo "fertuchu" bez výšivky. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru vyšívané cez kartón, doplnenou výšivkou plným stehom a dierkami. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch - naberanom voláne pripevnenom nad lakeť na okraji rukávcov. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou "cverenou" čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Pod krkom má pripevnenú širokú "mašľu" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívanú zlatou výšivkou cez kartón dozdobenou drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Na hlave má mladucha partu - slávnostný znak panenstva. Cez ruky má mladucha prehodenú pôlku "pólečku", ktorá sa používa na slávnostné príležitosti. Na nohách má obuté vyššie čierne kožené topánky na šnurovanie.
Družice majú oblečený tradičný sviatočný odev, na "krézľi" majú pripnutý rozmarín, na hlave biele stužky a na nich biely venček z voskových kvetín.
Muži sú oblečení v odeve mestského typu - v jednoduchých košeliach s golierom a kravatami, tmavých oblekoch s vetvičkou rozmarínu na chlopni saka. Svadobčania v záhrade rodiny Glasovej.

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Pohľad zboku na vrchnú časť postavy, na ktorom vyniká silueta a ustrojenie ženy v tradičnom sviatočnom odeve. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna. Zdobí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (cez kartón/lepenkovú podložku), na rukávcoch je to výšivka niťou žltej, čiernej a prírodnej farby. Tá sa strieda so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivky podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Nad lakťom sú k okraju rukávcov pripevnené "tacle" - naberaný volán stiahnutý všitou šnúrkou. Zdobené sú rovnakým spôsobom, ale končenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". (Paličkované čipky si dávali ženy vyrábať v paličkárskych dielňach v okolí Trnavy.) Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou a plátnom podkladanou bielou výšivkou na tyle prišitou k obojku, ktorý je husto vyšívaný zlatou výšivkou na "kartách". Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón, ktorej drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Medzi dominujúcou zlatou výšivkou vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Rovnako ako mašľa vzadu na čepci, ktorej konce visia po chrbte niže pása a s čelenkou tvoria celok, je zdobená "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom rôznych farieb a tvarov usporiadaných do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý), ktorý je na zátylku stiahnutý šnúrkou. Na okraj "šlochavne" je prišitá úzka biela paličkovaná čipka lemujúca tvár. Prechod medzi čipkou spodného čepca a výšivkou hlavného čepca dekoratívne prekrýva "semitačka" - pás bielej stuhy ozdobený zlatou kovovou stuhou, flitrami a korálikmi z fúkaného skla.