Moje záložky

Pridaných záložiek: 2    
  1. Z mojich záložiek   Ženský sviatočný odev z Ábelovej 001-14

    ženský odev, sviatočný odev, živôtik, šatka na plecia, spona
    Spodnú vrstvu odevu tvorí plátenný jednodielny "rubáč" (rubáš) z dvoch pôl plátna s klinovým rozšírením v bokoch, ktoré je zdobené paličkovanou čipkou nazývanou "rácka". Na rubáš sa obliekajú 2-3 kusy (niekedy aj viac) spodných konopných alebo plátenných sukní nazývaných "spodňica" alebo "spodná mondola", ktoré dotvarovali postavu do požadovanej siluety. Okraj "spodňice" lemuje "šlingovaňie" alebo "štikeraj" (kupovaná čipka) a drobná krížiková výšivka z "gatov" (širokých mužských nohavíc, ktoré sa už po 2. sv. vojne nenosili). Nasleduje biele plátenné "opľecko" (rukávce) skladajúce sa zo "stánki" (dlhého konopného predného a zadného dielu) a pamokových rukávov s vloženým tkaným prieramkom, ktorý je pretkávaný farebným harasom. Farebné časti rukávcov sa nazývajú "hrani" a celé rukávce "hranavô opľecko". Na "opľecko" sa zakladá šatka z bieleho šifónu nazývaná "kosička". Viaže sa krížom cez prsia a vzadu v páse na voľný uzol. Konce "kosičky" sú zdobené "hladkovanou" plnou výšivkou. "Kosička" je pod krkom zopnutá brošňou. Na "kosičku" sa oblieka brokátový "ľajbík" (živôtik) zdobený prišitými nazberanými stužkami nazývanými "do strechi", našitými okrúhlymi kvietkami zo stúh nazývanými "spički" a doplnený sklenenými perličkami. Živôtik je celý podšitý konopným plátnom, zapína sa vpredu na háčik a očko. "Kosičku" bolo vpredu spod "ľajbíka" vždy vidieť. Vrchná sukňa nazývaná "mondola" je ušitá zo "smútneho" (modrého) kvetovaného kašmíru v spodnej časti vyšívaná krivou ihlou a dozdobená našitým "boritášom" (ozdobným prámikom) a "šmúrami" (stuhami). K tomuto odevu sa nosí buď čierna glotová "šata" (zástera) alebo zástera s rovnakým podkladom, z akého je ušitá sukňa. Zástera je zdobená tak ako sukňa, spodný okraj zdobia naviazané strapce z farebnej vlny. Okolo pása má uviazaný pás nazývaný "krajec", zdobený rovnako ako živôtik. Úprava hlavy: účes pod čepcom sa nazýva "kont". Vlasy sa rozdelia pútcom - "choňíkom" na dve polovice. Krátke vlasy na spánkoch sa oddelia a skrútia sa do krútencov nazývaných "víkruť". Tieto "víkruťe" sa vedú popod uši a na temene hlavy sa zviažu. Ostatné vlasy sa v tyle zviažu čiernou úzkou šnúrkou "gombárkou". Ďalej sa vytvoria "obkruti a to tak, že sa zopnuté vlasy na tyle rozdelia na dve polovice a zavinú sa do plátna dlhého asi pol metra a širokého 4-6 cm. Plátno (alebo aj tkanice), ktorými sa vlasy omotávajú sa na konci zauzlia a musia ostať ešte aspoň 20-30 cm dlhšie, ako vlasy. "Obkruti" sa zdvihnú hore, nad temenom sa prekrížia a konce sa zviažu v tyle pod zviazanými vlasmi. Cez čelo sa previaže tenká čierna zamatová stužka zvaná "zamatka" alebo "fáborec, fáborka", ktorá účes spevní. Nasleduje biely spodný čepiec, takzvaný "spoňík". Potom sa zakladá vrchný čepiec, ktorý sa skladá zo štyroch častí: dienko, prednička, venček a "súkence". Dienko čepca je zdobené perličkami z fúkaného skla a sklenenými korálikmi. Prednička je vyhotovená z paličkovanej čipky. Nasleduje perličkový venček lemujúci celú tvár a zakrývajúci paličkovanú čipku a nakoniec "súkence". Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy. Pohľad na sponu pod krkom, ktorá spína prekríženú šatku založenú zozadu a ovinutú okolo trupu.
    Ženský sviatočný odev z Ábelovej 001-14
  2. Z mojich záložiek   Odev ženícha z Krakovian 001-02

    mužský odev, obradový odev, odev ženícha, nohavice, lajblík, mužská košeľa, vreckovka, čižmy, pierko, výšivka, šnurovanie, riasenie
    Ženích má oblečenú košeľu zo "zarábaného" (domáceho) plátna. "Obojok" (golier košele) je zdobený výšivkou "na plno" a "pred ihlu", teda plochým a retiazkovým stehom. Je spojený štyrmi prišitými stuhami, ktoré sú uviazané do mašieľ. Rukávy košele sú zdobené výšivkou "na plno" a spojovacím švíkom. V dolnej časti sú rukávy nazberané a spevnené výšivkou cez riasy, čím sa vytvorili manžety. Manžety sú vyšívané "na plno" a previazané stuhou. Výšivke na košeli dominuje žltooranžová, takzvaná "sirková" farba, doplnená je žltou, červenou a ružovou. Lajblík ušitý zo sivomodrého súkna a podšitý plátnom sa nazýva "prucel". Na cípoch fazóny je zdobený "šujtáškou" (šnurovaním) v modrej farbe. Zdobený je tiež "ščepovaním" sivou niťou a vysekávanou čipkou. V jeho prednej časti je po oboch stranách umiestnený rad ozdobných kostených gombičiek. Ženích má na "prucli" pripnuté pierko. Nohavice sú takisto ušité zo sivomodrého súkna a podšité plátnom. V spodnej časti sú nohavice zúžené. Okolie dvoch rázporkov zdobí modrá "šujtáška". Rovnakou technikou je zdobená bočná aj zadná časť nohavíc. Do rázporkov je vložený "tureckí ručník". Ženích má nohavice v páse upevnené tenkým remeňom. Obuté má čierne čižmy. Celkový pohľad spredu.
    Odev ženícha z Krakovian 001-02

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.