Ľudová pieseň s ľúbostnou tematikou a motívom nešťastnej lásky. Ženský sólový spev bez hudobného sprievodu.

Milan Majer Škrváň (vľavo) je oblečený v bielej košeli a v hrochotskom kožušteku, kabanicu má prehodenú cez plece, na hlave má klobúk a drží valašku. Bača Pavol Matula Pokuta (vpravo) hrá na fujare. V pozadí črpáky povešané na klincoch na kolibe.

Úprava hlavy vydatej ženy k sviatočnému typu odevu. Omotávanie a upevňovanie vlasov pomocou šnúrky okolo priloženej "grgule" (pevnej konštrukcie pod čepiec), ktorá je zhotovenej z drôtu obaleného textilom a slúži na udržanie požadovaného tvaru účesu pod čepcom.

Mužský sviatočný odev staršej generácie. Muž má na sebe oblečenú košeľu ušitú z priemyselného plátna. "Obojok" (golier košele) je zdobený výšivkou "na plno" a "pred ihlu", teda plochým a retiazkovým stehom. Je spojený štyrmi stuhami uviazanými do mašieľ. Stuhy sú ozdobne zakončené výšivkou "na dzierki" (dierkovou výšivkou). Rozparok lemuje jednoduchá výšivka. Rukávy košele sú bohato zdobené bielou paličkovanou čipkou, bielou výšivkou a výšivkou "na dzierki". V dolnej časti sú rukávy nazberané a spevnené prišitou manžetou vyšívanou "na plno". Manžety sú lemované tkanicou a previazané stuhou. Lajblík ušitý zo sivomodrého súkna a podšitý plátnom sa nazýva "prucel". Na cípoch fazóny a na chrbtovej časti je zdobený modrou "šujtáškou" (šnurovaním). Zdobený je tiež "ščepovaním" modrou niťou a vysekávanou čipkou. V jeho prednej časti je po oboch stranách umiestnený rad ozdobných kovových gombičiek. Nohavice sú rovnako ako lajblík ušité zo sivomodrého súkna a podšité plátnom. V spodnej časti sú zúžené. Na prednej časti v okolí dvoch rázporkov sú zdobené modrou "šujtáškou". Rovnakou technikou je zdobená bočná aj zadná časť nohavíc. Muž má nohavice v páse upevnené tenkým remeňom. Na nohách má obuté čierne čižmy.

Portrétová fotografia ľudového muzikanta - kontráša pri hre na husliach.