Odev pozostáva z ľanovej košeľe rovného strihu a súkenných nohavíc. Rukávy košeľe sú zastrčené do širokých zápästkov. Nohavice majú dva krátke rozparky a dve vrecká, v páse sú upevnené tenším remeňom navlečeným vo vnútri nohavíc. Okolo pása mohol byť navyše aj širokým kožený pastiersky opasok s tromi mosadznými prackami. Na košeľu patrí v chladnejších dňoch kožuštek z bielej barančiny, zdobený koženými aplikáciami z červenej irchy a výšivkou, ktorý sa nezapínal. Dvaja muži majú cez plece zavesenú vlnenú kapsu, zvanú "cedilo, cidilo". Pohľad na štyroch mužov držiacich sa za ramená. Tretí zľava je Slavomír Auxt - Chudo, ktorý od roku 1968 viedol folklórnu skupinu Kýčera z Čierneho Balogu.

Kompletný odev pozostáva z nohavíc, košele, haleny, klobúku a krpcov. Košeľa, respektíve "kosuľa", je z bieleho plátna s "obsivkami", teda s vytkávaným golierom a manžetami. Na košeľu sa oblieka čierna súkenná halena zvaná "sukmana" s červenobielym lemovaním. Prepásaná je v rukách pleteným červeným opaskom zaviazaným na pravom boku. Nohavice zvané "cifrované portki" sú z bieleho súkna a po bokoch a na stehnách okolo rázporkov sú zdobené červenými a modrými šujtášovými šnúrkami, pri členkoch navyše doplnené "keckami". Okolo pása sa nosí štvorradový hnedý kožený opasok zvaný "pas" s mosadznými prackami, ktorý je opásaný cez halenu. Na malíčku ľavej ruky má družba zavesenú bielu "šatku na prst" z ľanového plátna lemovanú širokou čipkou a na spodnom cípe s prišitými "družbovskími keckami" (farebnými brmbolcami, ktoré sú príznačné pre družbu ak sú prišité na bielej šatke zavesenej na prste). Na hlavu patrí klobúk zvaný "kapeľus" zdobený perom z orla a pásom mušličiek prišitých okolo dienka na červenom súkne, olemovanom bielou a modrou vlnou, čo sa nazýva šnúrkovanie. V ruke drží vybíjanú valašku ždiarskeho typu. K odevu prislúchajú kožené krpce so šnurovaním dovnútra. Pohľad na hornú časť tela. Na boku vidieť spôsob uviazania červeného opasku.

Tmavohnedý kožuštek sa nazýval "serdok". Je bohato vyšívaný farebnou bavlnenou priadzou - perlovkou a koženými aplikáciami z červenej irchy. Základom vzoru sú lúčne kvety tatranského typu (krasovlas bezbyľový, plesnivec alpínsky, mak tatranský) a veľké množstvo rôznofarebných drobných kvietkov, lístkov a krúžkov spolu s typickým goralským zúbkovaním z červenej irchy. Okraje sú lemované čiernym karakulom (kožušina z karakulskej ovce) a vpredu po celej dĺžke je na každej strane päť farebných vlnených brmbolcov, zvaných "kecki". Kožuštek má na boku dve vrecká zvýraznené čiernym karakulom. Hlavným motívom na chrbte je veľká kytica kvetov vyrastajúca zo spodnej krížovej oblasti. Bodliakovité lístky sú základ, z ktorých vyrastajú biele kvety plesnivca alpínskeho a červené kvety maku tatranského, ktoré su na vrchole usporiadené do kruhu. Dve menšie kytice sú na lopatkách, otočené smerom nadol. Výzdobu dopĺňa červená ircha na ramenách, v spodnej časti okolo lemovania barančinou a dva pásy irchy vyšívané drobnými kvietkami prechádzajú od ramien až k spodnému okraju. Vpredu po oboch stranách tvoria výzdobu pásy z červenej irchy s vlnovkami respektíve zúbkami, medzi ktorými sú vyšívané drobné srdiečka s bodkou uprostred. Pohľad na výzdobu vpredu - vyšívané drobné srdiečka s oranžovými bodkami a aplikácie z irchy. Vidieť aj dva farebné vlnené brmbolce.

Úprava hlavy vydatej ženy k sviatočnému typu odevu. Celkový pohľad zozadu na založený čepiec a na ňom uviazaný "tilangroví" (tylový) ručník. Ručník je bohato vyšívaný dierkovou výšivkou "sirkovou" (žeravou − žltou, červenou) farbou doplnenou zlatými gatrami. Okraje ručníka lemuje nariasená biela paličkovaná čipka.