Spodnú vrstvu odevu tvorí plátenný jednodielny "rubáč" (rubáš) z dvoch pôl plátna s klinovým rozšírením v bokoch, ktoré je zdobené paličkovanou čipkou nazývanou "rácka". Na rubáš sa obliekajú 2-3 kusy (niekedy aj viac) spodných konopných alebo plátenných sukní nazývaných "spodňica" alebo "spodná mondola", ktoré dotvarovali postavu do požadovanej siluety. Okraj "spodňice" lemuje "šlingovaňie" alebo "štikeraj" (kupovaná čipka) a drobná krížiková výšivka z "gatov" (širokých mužských nohavíc, ktoré sa už po 2. sv. vojne nenosili). Nasleduje biele plátenné "opľecko" (rukávce) skladajúce sa zo "stánki" (dlhého konopného predného a zadného dielu) a pamokových rukávov s vloženým tkaným prieramkom, ktorý je pretkávaný farebným harasom. Farebné časti rukávcov sa nazývajú "hrani" a celé rukávce "hranavô opľecko". Na "opľecko" sa zakladá šatka z bieleho šifónu nazývaná "kosička". Viaže sa krížom cez prsia a vzadu v páse na voľný uzol. Konce "kosičky" sú zdobené "hladkovanou" plnou výšivkou. "Kosička" je pod krkom zopnutá brošňou. Na "kosičku" sa oblieka brokátový "ľajbík" (živôtik) zdobený prišitými nazberanými stužkami nazývanými "do strechi", našitými okrúhlymi kvietkami zo stúh nazývanými "spički" a doplnený sklenenými perličkami. Živôtik je celý podšitý konopným plátnom, zapína sa vpredu na háčik a očko. "Kosičku" bolo vpredu spod "ľajbíka" vždy vidieť. Vrchná sukňa nazývaná "mondola" je ušitá zo "smútneho" (modrého) kvetovaného kašmíru v spodnej časti vyšívaná krivou ihlou a dozdobená našitým "boritášom" (ozdobným prámikom) a "šmúrami" (stuhami). K tomuto odevu sa nosí buď čierna glotová "šata" (zástera) alebo zástera s rovnakým podkladom, z akého je ušitá sukňa. Zástera je zdobená tak ako sukňa, spodný okraj zdobia naviazané strapce z farebnej vlny. Okolo pása má uviazaný pás nazývaný "krajec", zdobený rovnako ako živôtik. Úprava hlavy: účes pod čepcom sa nazýva "kont". Vlasy sa rozdelia pútcom - "choňíkom" na dve polovice. Krátke vlasy na spánkoch sa oddelia a skrútia sa do krútencov nazývaných "víkruť". Tieto "víkruťe" sa vedú popod uši a na temene hlavy sa zviažu. Ostatné vlasy sa v tyle zviažu čiernou úzkou šnúrkou "gombárkou". Ďalej sa vytvoria "obkruti a to tak, že sa zopnuté vlasy na tyle rozdelia na dve polovice a zavinú sa do plátna dlhého asi pol metra a širokého 4-6 cm. Plátno (alebo aj tkanice), ktorými sa vlasy omotávajú sa na konci zauzlia a musia ostať ešte aspoň 20-30 cm dlhšie, ako vlasy. "Obkruti" sa zdvihnú hore, nad temenom sa prekrížia a konce sa zviažu v tyle pod zviazanými vlasmi. Cez čelo sa previaže tenká čierna zamatová stužka zvaná "zamatka" alebo "fáborec, fáborka", ktorá účes spevní. Nasleduje biely spodný čepiec, takzvaný "spoňík". Potom sa zakladá vrchný čepiec, ktorý sa skladá zo štyroch častí: dienko, prednička, venček a "súkence". Dienko čepca je zdobené perličkami z fúkaného skla a sklenenými korálikmi. Prednička je vyhotovená z paličkovanej čipky. Nasleduje perličkový venček lemujúci celú tvár a zakrývajúci paličkovanú čipku a nakoniec "súkence". Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy. Pohľad spredu na živôtik. Zapína sa na háčiky a očká. Takmer celá podkladová látka - brokát je pokrytý nazberanými stužkami a perličkami.

Melódia piesne "Pocos vy, mamicko". Na husliach hrá Ignác Gluch, kontruje Ján Kolčák.

Zimný variant tradičného sviatočného odevu starších žien v Cíferi. Bližší pohľad zozadu. Najspodnejšie vrstvy odevu tvoria úzka plátenná spodnica a na nej navrstvené 3-4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Žena má na spodniciach oblečenú hnedú sukňu nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát, podšitá je organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov, čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu", ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v polcentimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Po celom obvode zástery je našitá široká tmavozelená stuha, ktorá je zdobená samostatnými rastlinnými motívmi v pravidelných rozstupoch vyšitými zlatou niťou cez kartón. Žena má na hornej časti tela oblečenú "kacabajku" ušitú z čiernej tenšej, ale pevnej a kvalitnej látky. Podšitá je vatelínom, barchetom, flanelom. Je bez goliera, dĺžkou strihaná do pása s ozdobnými zvlnenými šósmi na bokoch a chrbtovej časti. Zvnútra je v páse tunelom vedená šnúrka na stiahnutie kacabajky podľa potreby. Zapínanie je na poťahované gombíky po celej dĺžke. Široké manžety a šósy/faldy zdobí "umelý barančok" - látka pripomínajúca srsť barana. Na kacabajku sa vždy oblieka "krézel" - okružie pripevnené okolo krku. Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou niťou cez kartón s drobnými okrúhlymi motívmi vypĺňanými gatrami - šitou čipkou. Vzadu na krku je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje úzky pás bielej paličkovanej čipky, ktorá je prišitá na hladký spodný čepiec nazývaný "šlochavna". Za čipkou nasleduje "semitačka" - ozdobný pás na ružovom stužkovom podklade zdobený korálikmi z fúkaného skla, drôtikmi a perličkami, ktorý dekoratívne prekrýva spoj čipky a vrchného čepca. Pomedzi dominujúcu zlatú výšivku vpredu na čepci a výšivku na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Zdobená je zlatými niťami, stuhami a "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom zlatej farby, ktorý predávali podomoví obchodníci alebo sa kupoval na jarmokoch v Prešporku a v Budapešti. Na zátylku je na čepiec pripevnená mašľa, ktorej stuhy visia niže pása a na ich koncoch sú našité kovové strapce. Táto mašľa spolu s čelenkou tvoria celok a zdobené sú rovnakými rastlinnými motívmi kvetov a obilných klasov.