Výsledky vyhľadávania

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Celkový pohľad spredu na tradičný ženský sviatočný odev. Najspodnejšie vrstvy odevu tvoria úzka plátenná spodnice a na nej navrstvené 3-4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Na spodniciach má oblečenú tmavozelenú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov tmavohnedej látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu", ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Spodný aj bočné okraje zástery lemuje vyšívaný pás červených a oranžových kvetov plochým stehom doplnený dierkovou výšivkou na oblúčikovito strihanom okraji. Okolo drieku má uviazaný opasok "opasek" zo zelenej vyšívanej 3 až 8 cm širokej stuhy ukončenej zlatými kovovými strapcami. Dĺžka stuhy vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru. Zdobí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka niťou žltej, čiernej a prírodnej farby cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Nad lakťom k okraju rukávcov sú pripevnené "tacle" - naberaný volán stiahnutý všitou šnúrkou. Zdobené sú rovnakým spôsobom, ale končenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". (Paličkované čipky si dávali ženy vyrábať v paličkárskych dielňach v okolí Trnavy.) Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (nevedeli bližšie špecifikovať odkiaľ toto pomenovanie pochádza) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťiepskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou a plátnom podkladanou bielou výšivkou na tyle prišitou k obojku, ktorý je husto vyšívaný zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná zlatými niťami, plieškami a drôtikmi do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Konce zdobia zlaté strapce s "grančátkami" (drobný galantérny tovar od podomových obchodníkov). Mašľa je pripnutá k obojku "krézla" obyčajným špendlíkom. Kvôli pevnosti a udržaniu si tvaru je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón, ktorej drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Medzi dominujúcou zlatou výšivkou vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Rovnako ako mašľa vzadu na čepci, ktorej konce visia po chrbte niže pása a s čelenkou tvoria celok, je zdobená "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom rôznych farieb a tvarov usporiadaných do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Na konce stúh sú opäť našité kovové strapce. Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý), ktorý je na zátylku stiahnutý šnúrkou. Na okraj "šlochavne" je prišitá úzka biela paličkovaná čipka lemujúca tvár. Prechod medzi čipkou spodného čepca a výšivkou hlavného čepca dekoratívne prekrýva "semitačka" - pás bielej stuhy ozdobený zlatou kovovou stuhou, flitrami a korálikmi z fúkaného skla. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka. Žlté štepovanie zdobí pätu a horný okraj sáry. Asi 5 cm opätok je podbitý mosadznou podkovičkou.

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Pohľad zozadu na vrchnú časť postavy, zachytávajúci výzdobu čepca zozadu. Čepiec je husto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón na tyle. Drobné okrúhle motívy výšivky sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Vzadu na krku je čepiec stiahnutý šnúrkou. Pomedzi dominujúcu zlatú výšivku vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Čelenka spolu s mašľou pripevnenou na čepci na zátylku, ktorej konce visia po chrbte niže pása tvoria celok a sú zdobené "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom rôznych farieb a tvarov usporiadaných do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Na koncoch stúh sú našité kovové strapce. Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý).

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Bližší pohľad zozadu na čepiec, nahusto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón. Drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Medzi dominujúcou zlatou výšivkou vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Rovnako ako mašľa vzadu na čepci, ktorej konce visia po chrbte niže pása a s čelenkou tvoria celok je zdobená "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom rôznych farieb a tvarov usporiadaných do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý), ktorý je na zátylku stiahnutý šnúrkou. Na okraj "šlochavne" je prišitá úzka biela paličkovaná čipka lemujúca tvár. Prechod medzi čipkou spodného čepca a výšivkou hlavného čepca dekoratívne prekrýva "semitačka" - pás bielej stuhy ozdobený zlatou kovovou stuhou, flitrami a korálikmi z fúkaného skla.

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Bližší pohľad spredu na vrchnú časť tradičného ženského sviatočného odevu. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru. Zdobí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka niťou žltej, čiernej a prírodnej farby cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Nad lakťom k okraju rukávcov sú pripevnené "tacle" - naberaný volán stiahnutý všitou šnúrkou. Zdobené sú rovnakým spôsobom, ale končenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". (Paličkované čipky si dávali ženy vyrábať v paličkárskych dielňach v okolí Trnavy.) Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťiepskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo drieku má žena uviazaný opasok "opasek" zo zelenej vyšívanej 3 až 8 cm širokej stuhy. Okolo krku má pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou a plátnom podkladanou bielou výšivkou na tyle prišitou k obojku, ktorý je husto vyšívaný zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná zlatými niťami, plieškami a drôtikmi do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Konce zdobia zlaté strapce s "grančátkami" (drobný galantérny tovar od podomových obchodníkov). Mašľa je pripnutá k obojku "krézla" obyčajným špendlíkom. Kvôli pevnosti a udržaniu si tvaru je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón, ktorej drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Medzi dominujúcou zlatou výšivkou vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Rovnako ako mašľa vzadu na čepci, ktorej konce visia po chrbte niže pása a s čelenkou tvoria celok, je zdobená "grančátkami". Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý), ktorý je na zátylku stiahnutý šnúrkou. Na okraj "šlochavne" je prišitá úzka biela paličkovaná čipka lemujúca tvár. Prechod medzi čipkou spodného čepca a výšivkou hlavného čepca dekoratívne prekrýva "semitačka" - pás bielej stuhy ozdobený zlatou kovovou stuhou, flitrami a korálikmi z fúkaného skla.

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Celkový pohľad spredu. Najspodnejšie vrstvy odevu tvoria úzka plátenná spodnice a na nej navrstvené 3-4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Na spodniciach má žena oblečenú tmavozelenú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov tmavej látky ako je tesil alebo žoržet a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Dokola spodného okraja sukne je vyšitý pás kvetov plochým stehom. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu", ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Spodný aj bočné okraje zástery lemuje našitý vyšívaný pás kvetov plochým stehom z rovnakého materiálu doplnenými dierkovou výšivkou do oblúčikov. Okolo drieku má uviazaný opasok "opasek" z červenej vyšívanej 3 až 8 cm širokej stuhy ukončenej zlatými kovovými strapcami. Dĺžka stuhy vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou a striebornou výšivkou cez kartón. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Drobné aplikácie z rovnakej výšivky cez kartón sa nachádzajú aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z pásov paličkovanej čipky (s motívmi hrušky na spodnom okraji), zúbkovito skladanej úzkej stuhy a jemného plátna s prelamovanými výplňami, gatrami a výšivkou plochým stehom. Tacle sa pripevňujú nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "pruclek" je ušitý z jedného kusa vystrihnutej látky z jednofarebného kvetovaného atlasu/brokátu/hodvábu. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťiepskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Vpredu aj na chrbte je zdobený farebnými stužkami a šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná drobnými korálikmi, flitrami, perličkami, korálikmi z fúkaného skla do rastlinných motívov, na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Kvôli pevnosti a udržaniu si tvaru je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou niťou cez kartón, ktorej drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou) a doplnené flitrami a zlatými korálikmi. Vzadu na krku je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje úzky pás bielej paličkovanej čipky, ktorá je prišitá na obyčajný hladký spodný čepiec nazývaný "šlochavna". Ten môže byť z bieleho, ružového, svetlomodrého plátna a oblieka sa pod vrchný vyšívaný čepiec. Za čipkou nasleduje "semitačka" - ozdobný pás z bielej naskladanej stuhy ozdobenej pestrofarebnými sklenenými a plastovými korálikmi a perličkami z fúkaného skla, ktorý dekoratívne prekrýva spoj čipky a vrchného čepca. Pomedzi dominujúcu zlatú výšivku vpredu na čepci a výšivku na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Zdobená je zlatými niťami, stuhami a "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom zlatej farby, ktorý predávali podomoví obchodníci alebo sa kupoval na jarmokoch v Prešporku a Budapešti. Na zátylku je na čepiec pripevnená mašľa, ktorej stuhy visia po chrbte niže pása a na ich koncoch sú našité kovové strapce. Táto mašľa spolu s čelenkou tvoria celok a zdobené sú rovnakým materiálom do identických rastlinných motívov kvetov, strapcov hrozna a obilných klasov. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka. Žlté štepovanie zdobí pätu a horný okraj sáry. Asi 5 cm opätok je podbitý mosadznou podkovičkou.