Výsledky vyhľadávania

Postup obliekania mladuchy. Dve staršie ženy sa pripravujú na prišívanie zadného venca mladuchy "zaňňíka" o "prosreňňík". Veniec mladuchy sa skladá z troch častí: predný (vrchný) veniec "preňňík", stredný "prosreňňík" a zadný "zaňňík". "Preňňík" sa veľkou ihlou a "dvojme cvernou" (dvojmo navlečená niť) prišíva o účes "na víkruti", "prosreňňík" sa prišíva o "preňňík" a čiastočne aj o vlasy, "zaňňík" sa prišíva o "prosreňňík". Mladá žena sedí na stoličke, oblečené má "ťenkô pigľovanô oplecko" (rukávce), na prsiach "podgranátňik", "spoňňiu sukňu" (spodnú sukňu) a "srcavie štrimfle" (pančuchy).

Postup obliekania mladuchy. Dve staršie ženy obliekajú mladuche cez hlavu spodnú sukňu "spoňňiu pigľovanú sukňu". Pod vrchnou sukňou bývalo obyčajne oblečených päť takýchto spodných sukieň. Opasok na sukni sa volá "galier". Mladucha má oblečené "ťenkô oplecko" (rukávce), "lajblík" (živôtik) a na hlave veniec.

Tradičný ženský svadobný odev mladuchy (v Cíferi používali pre mladuchu pomenovanie nevesta). Odev pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené 4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Zaväzujú sa vzadu na páse. Prednú časť "škrobnice" tvorí hladká látka, ktorá je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov, čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou, pripomínajúcou husté štetinky. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, takzvanú "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými vzormi kvetov) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenou výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraji rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (pôvod tohto pomenovania nie je známy) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časti je zdobený zlatými "šujtášmi", vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, takzvané "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou, prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktoré je buď vyšité alebo je na ňom našitý svätý "harnúšek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má mladucha partu, slávnostný znak panenstva. Uviazaná je stiahnutím na zátylku hlavy. Celú tvár mladuche lemuje biela paličkovaná "cverená" nahusto nariasená čipka, takzvané "kulmi". Za ňou nasleduje "semitačka" – ozdobne nazberaná a zlatou hadovkou a korálikmi odzdobená biela stuha, ktorá prechádza do stuhy vyšívanej zlatými korálikmi, venčeka z bielych voskovaných kvetín a dienka na temene hlavy, vyznačujúcom sa rôznofarebnými stužkami, viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou, flitrami, sklenenými fúkanými korálikmi a plastovými perličkami do rastlinných motívov siahajúce po pás a ukončené strapcami. Cez ruky má mladucha z vnútra smerom von prechodenú odiedzku "pólečku", ktorá je vzadu na chrbte pretočená a vpredu rozprestretá na zástere. Odiedzka je dva a pol metra dlhá s bohatou bielou výšivkou na tyle doplnenou dierkovanou výšivkou použitou v motívoch jabĺk po celom obvode. Špendlíkmi sú na ňu pripevnené rozmarínové venčeky. V rukách drží nevesta modlitebnú knižku a pátričky. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou. Čižmy sú zdobené štepovaním žltou niťou.

Sviatočný odev slobodného dievčaťa, ktorý sa nosil približne od veku 16 rokov (pohlavnej dospelosti - čoho znakom boli práve červené stuhy) do vydaja. Odev pozostáva zo spodníc nazývaných "škrobnice", ušitých z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká látka, naskladaná je najmä na bokoch (dievčatá a ženy z bohatých rodín nosili aj 3-4 spodnice). Najvrchnejšia "škrobnica" je ukončená na spodnom okraji madeirou (príp. celá madeirová) alebo takzvanou "mašinovou" výšivkou na stroji. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú svetlú zlato-hnedú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" z čierneho listeru alebo tesilu, ktorá je vpredu hladká a po bokoch, opäť ako spodnice, nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Po okraji je zdobená zlatou hodvábnou výšivkou "na kartách" (výšivka niťou cez kartón/lepenkovú podložku) s dierkovanou výšivkou do oblúčikov. Vpredu na zástere má uviazaný ružový hodvábny opasok "opasek" z 3 až 8 cm širokej stuhy, ktorej konce sú zdobené malou výšivkou a ukončené kovovými strapcami. Dĺžka mašle vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou žltou výšivkou cez kartón doplnenou flitrami a drobnými korálikmi. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivka žltou priadzou cez kartón je aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z plátna s dierkovanou výšivkou v ozdobných oblúčikoch. Tacle sa pripevňujú nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "pruclek" je ušitý z jedného kusa vystrihnutej látky z jednofarebného atlasu (niekedy hodvábu). Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťierskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku, ktorý je vyšitý zlatou výšivkou na "kartách" doplnený okrúhlymi gatrami. Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Na hlave má mladá žena špeciálnym postupom uviazané červené "stuški", ktoré nosili slobodné dievčatá "dzífky" (ako znak, že sa fyziologicky stali ženou). Konce stužiek sú vyšité zlatou niťou, flitrami, drôtikmi a ukončené žltými, zlatými alebo "pozamenťierskími" strapcami. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka, so žltým ozdobným štepovaním na päte a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.

Tradičný sviatočný odev mladších vydatých žien. Celkový pohľad zozadu. Odev pozostáva z úzkej madeirovej spodnice, na ktorej má navrstvené 4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, takzvanú "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na "tacloch" - naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (nevedeli bližšie špecifikovať odkiaľ toto pomenovanie pochádza) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časti je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, takzvané "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena biely tylový čepiec bohato vyšívaný zlatou niťou "na kartách". Vzadu je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa vymenila za hladkú čipku po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša). Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.