Výsledky vyhľadávania

  1. Odev svadobného páru z Cífera 002-02

     Pridať záložky  Odev svadobného páru z Cífera 002-02

    ženský odev, mužský odev, sviatočný odev, odev mladuchy, odev ženícha, mladucha, ženích, čižmy, nohavice, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, vreckovka, spodná sukňa, sukňa, zástera, rukávce, okružie, tacle, živôtik, čepiec, šatka na hlavu
    Tradičný ženský a mužský svadobný odev mladého páru po sobáši, po začepčení nevesty. Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené štyri kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobňice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch – naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časte je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena biely tylový čepiec bohato vyšívaný zlatou niťou "na kartách". Vzadu je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša vymenila za hladkú čipku). Na čepci má uviazaný tylový ručník (s rozmermi 100 cm x 100 cm) v jednom cípe s bohatou zlatou výšivkou cez kartón s podloženým bielym plátnom. Po celom obvode má prišitú širokú bielu "cverenú" paličkovanú čipku s opakujúcim sa motívom jablka. Pod bradou je ručník zopnutý špendlíkom až potom sú oba konce previazané a jedno uško schované aby vynikla aj vyšívaná mašľa. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
    Ženích má oblečenú bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné "pierko" z dvoch pštrosích pier, z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh.
    Celkový pohľad zozadu.

  2. Odev svadobného páru z Cífera 002-01

     Pridať záložky  Odev svadobného páru z Cífera 002-01

    ženský odev, mužský odev, sviatočný odev, odev mladuchy, odev ženícha, mladucha, ženích, čižmy, nohavice, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, vreckovka, spodná sukňa, sukňa, zástera, rukávce, okružie, tacle, živôtik, čepiec, šatka na hlavu
    Tradičný ženský a mužský svadobný odev mladého páru po sobáši, po začepčení nevesty. Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené štyri kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobňice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch – naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časte je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena biely tylový čepiec bohato vyšívaný zlatou niťou "na kartách". Vzadu je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša vymenila za hladkú čipku). Na čepci má uviazaný tylový ručník (s rozmermi 100 cm x 100 cm) v jednom cípe s bohatou zlatou výšivkou cez kartón s podloženým bielym plátnom. Po celom obvode má prišitú širokú bielu "cverenú" paličkovanú čipku s opakujúcim sa motívom jablka. Pod bradou je ručník zopnutý špendlíkom až potom sú oba konce previazané a jedno uško schované aby vynikla aj vyšívaná mašľa. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
    Ženích má oblečenú bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné "pierko" z dvoch pštrosích pier, z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh.
    Celkový pohľad spredu.

  3. Obliekanie mladuchy z Cífera 001-25

     Pridať záložky  Obliekanie mladuchy z Cífera 001-25

    ženský odev, sviatočný odev, odev mladuchy, mladucha, spodná sukňa, sukňa, zástera, rukávce, okružie, tacle, živôtik, parta, pôlka, rozmarín, výšivka kovovou niťou, paličkovaná čipka, výšivka na tyle, dierková výšivka, pozamentárstvo
    Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Celkový pohľad zozadu na tradičný ženský svadobný odev. Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené 4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobňice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Zaväzujú sa vzadu na páse. Prednú časť "škrobnice" tvorí hladká látka, ktorá je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia, štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými vzormi kvetov) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón doplnenou výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraji rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (pôvod tohto pomenovania nie je známy) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časti je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktoré je buď vyšité alebo je na ňom našitý svätý "harnúšek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má mladucha partu, slávnostný znak panenstva. Uviazaná je stiahnutím na zátylku hlavy. Celú tvár mladuche lemuje biela paličkovaná "cverená" nahusto nariasená čipka, tzv. "kulmi". Za ňou nasleduje "semitačka" – ozdobne nazberaná a zlatou hadovkou a korálikmi odzdobená biela stuha, ktorá prechádza do zlatými korálikmi vyšívanej stuhy, venčeka z bielych voskovaných kvetín a dienka na temene hlavy vyznačujúcom sa rôznofarebnými stužkami viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou, flitrami, sklenenými fúkanými korálikmi a plastovými perličkami do rastlinných motívov, siahajúce po pás a ukončené strapcami. Cez ruky má mladucha z vnútra smerom von prechodenú odiedzku "pólečku", ktorá je vzadu na chrbte pretočená a vpredu rozprestretá na zástere. Odiedzka je dva a pol metra dlhá s bohatou bielou výšivkou na tyle doplnenou dierkovanou výšivkou použitou v motívoch jabĺk po celom obvode. Špendlíkmi sú na ňu pripevnené rozmarínové venčeky. V rukách drží nevesta modlitebnú knižku a pátričky. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.

  4. Obliekanie mladuchy z Cífera 001-24

     Pridať záložky  Obliekanie mladuchy z Cífera 001-24

    ženský odev, sviatočný odev, odev mladuchy, mladucha, čižmy, spodná sukňa, sukňa, zástera, rukávce, živôtik, okružie, tacle, parta, pôlka, rozmarín, výšivka kovovou niťou, paličkovaná čipka, výšivka na tyle, dierková výšivka, pozamentárstvo
    Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Celkový pohľad spredu na tradičný ženský svadobný odev. Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené 4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobňice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Zaväzujú sa vzadu na páse. Prednú časť "škrobnice" tvorí hladká látka, ktorá je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov, čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou, pripomínajúcou husté štetinky. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými vzormi kvetov) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenou výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraji rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (pôvod tohto pomenovania nie je známy) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časti je zdobený zlatými "šujtášmi", vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou, prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktoré je buď vyšité alebo je na ňom našitý svätý "harnúšek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má mladucha partu, slávnostný znak panenstva. Uviazaná je stiahnutím na zátylku hlavy. Celú tvár mladuche lemuje biela paličkovaná "cverená" nahusto nariasená čipka, tzv. "kulmi". Za ňou nasleduje "semitačka" – ozdobne nazberaná a zlatou hadovkou a korálikmi odzdobená biela stuha, ktorá prechádza do stuhy vyšívanej zlatými korálikmi, venčeka z bielych voskovaných kvetín a dienka na temene hlavy, vyznačujúcom sa rôznofarebnými stužkami, viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou, flitrami, sklenenými fúkanými korálikmi a plastovými perličkami do rastlinných motívov siahajúce po pás a ukončené strapcami. Cez ruky má mladucha z vnútra smerom von prechodenú odiedzku "pólečku", ktorá je vzadu na chrbte pretočená a vpredu rozprestretá na zástere. Odiedzka je dva a pol metra dlhá s bohatou bielou výšivkou na tyle doplnenou dierkovanou výšivkou použitou v motívoch jabĺk po celom obvode. Špendlíkmi sú na ňu pripevnené rozmarínové venčeky. V rukách drží nevesta modlitebnú knižku a pátričky. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.

  5. Obliekanie mladuchy z Cífera 001-23

     Pridať záložky  Obliekanie mladuchy z Cífera 001-23

    ženský odev, sviatočný odev, odev mladuchy, mladucha, sukňa, zástera, rukávce, okružie, tacle, parta, pôlka, rozmarín, výšivka na tyle, výšivka kovovou niťou, rastlinná ornamentika
    Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Polocelok zozadu. Záverečná úprava detailov. Parta je na hlave mladuchy uviazaná stiahnutím šnúrok na zátylku. Dienko na temene hlavy je zdobené rôznofarebnými stužkami viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou, flitrami, sklenenými fúkanými korálikmi a plastovými perličkami do rastlinných motívov siahajúce po pás a ukončené strapcami.

  6. Obliekanie mladuchy z Cífera 001-19

     Pridať záložky  Obliekanie mladuchy z Cífera 001-19

    ženský odev, sviatočný odev, odev mladuchy, mladucha, sukňa, zástera, živôtik, pôlka, rozmarín, výšivka na tyle
    Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Polocelok zozadu, na ktorom vidno rozmarínové venčeky a ich pripevňovanie obyčajnými špendlíkmi k tylovej "pólečke".

  7. Obliekanie mladuchy z Cífera 001-11

     Pridať záložky  Obliekanie mladuchy z Cífera 001-11

    ženský odev, sviatočný odev, odev mladuchy, mladucha, sukňa, zástera, rukávce, živôtik, ženský účes, výšivka kovovou niťou
    Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Uväzovanie čiernej hodvábnej zástery, tzv. "zásceri" alebo "fertuchi" (mohla byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými vzormi kvetov) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Oblieka sa na tmavú "taškú suknu" opásaním okolo drieku a zaviazaním vpredu s tým, že šnúrky sa schovajú za pásom.

  8. Obliekanie mladuchy z Cífera 001-10

     Pridať záložky  Obliekanie mladuchy z Cífera 001-10

    ženský odev, sviatočný odev, odev mladuchy, mladucha, sukňa, živôtik, pozamentárstvo
    Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Detailný pohľad zozadu na zelený hodvábny živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (pôvod tohto pomenovania nie je známy) s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom, zdobený zlatými "šujtášmi", spodný okraj živôtika má mladucha zapravený pod sukňu. Tmavomodrá sukňa, nazývaná "tašká sukna" je ušitá z dvoch kusov látky (najčastejšie atlas, hodváb, brokát) a podšitá organtínom. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky.

  9. Ženský sviatočný odev z Cífera 001-02

     Pridať záložky  Ženský sviatočný odev z Cífera 001-02

    ženský odev, sviatočný odev, čižmy, spodná sukňa, sukňa, zástera, rukávce, okružie, tacle, živôtik, pozamentárstvo
    Sviatočný odev mladšej ženy, ktorý sa nosil približne od veku 16 rokov (pohlavnej dospelosti - čoho znakom boli práve červené stuhy) do vydaja. Odev pozostáva zo spodníc nazývaných "škrobňice", ušitých z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká látka, naskladaná je najmä na bokoch. (Dievčatá a ženy z bohatých rodín nosili aj 3-4 spodnice.) Najvrchnejšia "škrobnica" je ukončená na spodnom okraji madeirou (príp. celá madeirová) alebo tzv. "mašinovou" výšivkou na stroji. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú svetlú zlato-hnedú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukňu má ďalej oblečenú zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" z čierneho listeru alebo tesilu, ktorá je vpredu hladká a po bokoch, opäť ako spodnice, nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Po okraji je zdobená zlatou hodvábnou výšivkou "na kartách" (výšivka niťou cez kartón/lepenkovú podložku) s dierkovanou výšivkou do oblúčikov. Vpredu na zástere má uviazaný ružový hodvábny opasok "opasek" z 3 až 8 cm širokej stuhy, ktorej konce sú zdobené malou výšivkou a ukončené kovovými strapcami. Dĺžka mašle vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou žltou výšivkou cez kartón doplnená flitrami a drobnými korálikmi. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivka žltou priadzou cez kartón je aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z plátna s dierkovanou výšivkou v ozdobných oblúčikoch. Tacle sa pripevňujú nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "pruclek" je ušitý z jedného kusa vystrihnutej látky z jednofarebného atlasu (niekedy hodvábu). Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťierskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku, ktorý je vyšitý zlatou výšivkou na "kartách" doplnenú okrúhlymi gatrami. Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Na hlave má mladá žena špeciálnym postupom uviazané červené "stuški", ktoré nosili slobodné dievčatá "dzífky" (ako znak, že sa fyziologicky stali ženou). Konce stužiek sú vyšité zlatou niťou, flitrami, drôtikmi a ukončené žltými, zlatými alebo "pozamentiepskími" strapcami. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka, so žltým ozdobným štepovaním na päte a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
    Celkový pohľad zozadu.

  10. Ženský sviatočný odev z Cífera 001-01

     Pridať záložky  Ženský sviatočný odev z Cífera 001-01

    ženský odev, sviatočný odev, čižmy, spodná sukňa, sukňa, zástera, rukávce, okružie, tacle, živôtik, pozamentárstvo
    Sviatočný odev mladšej ženy, ktorý sa nosil približne od veku 16 rokov (pohlavnej dospelosti - čoho znakom boli práve červené stuhy) do vydaja. Odev pozostáva zo spodníc nazývaných "škrobňice", ušitých z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká látka, naskladaná je najmä na bokoch. (Dievčatá a ženy z bohatých rodín nosili aj 3-4 spodnice.) Najvrchnejšia "škrobnica" je ukončená na spodnom okraji madeirou (príp. celá madeirová) alebo tzv. "mašinovou" výšivkou na stroji. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú svetlú zlato-hnedú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukňu má ďalej oblečenú zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" z čierneho listeru alebo tesilu, ktorá je vpredu hladká a po bokoch, opäť ako spodnice, nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Po okraji je zdobená zlatou hodvábnou výšivkou "na kartách" (výšivka niťou cez kartón/lepenkovú podložku) s dierkovanou výšivkou do oblúčikov. Vpredu na zástere má uviazaný ružový hodvábny opasok "opasek" z 3 až 8 cm širokej stuhy, ktorej konce sú zdobené malou výšivkou a ukončené kovovými strapcami. Dĺžka mašle vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou žltou výšivkou cez kartón doplnená flitrami a drobnými korálikmi. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivka žltou priadzou cez kartón je aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z plátna s dierkovanou výšivkou v ozdobných oblúčikoch. Tacle sa pripevňujú nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "pruclek" je ušitý z jedného kusa vystrihnutej látky z jednofarebného atlasu (niekedy hodvábu). Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťierskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku, ktorý je vyšitý zlatou výšivkou na "kartách" doplnenú okrúhlymi gatrami. Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Na hlave má mladá žena špeciálnym postupom uviazané červené "stuški", ktoré nosili slobodné dievčatá "dzífky" (ako znak, že sa fyziologicky stali ženou). Konce stužiek sú vyšité zlatou niťou, flitrami, drôtikmi a ukončené žltými, zlatými alebo "pozamentiepskími" strapcami. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka, so žltým ozdobným štepovaním na päte a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
    Celkový pohľad spredu.