Počet záznamov: 1  

 Pridať záložky   ľudová pieseň

  1. Tematický termínľudová pieseň
    Pozri tiež historické spevy a piesne
    spevák
    spievanie pod oblokmi
    študentské piesne
    svadobné nôty
    trávnice
    ujúkanie
    uspávanky
    viachlas
    vojenské a regrútske piesne
    vyvolávania
    žatevné piesne
    zbojnícke piesne
    svadobné piesne
    sezonárske piesne
    remeselnícke piesne
    balada
    dožinkové piesne
    drotárske piesne
    halekačky
    jánske piesne
    jarmočné piesne
    kancionál
    kosecké piesne
    ľúbostné piesne
    lúčne piesne
    pijanské piesne
    prekáračky
    púťové piesne
    krstinové piesne
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/ludova-piesen
    LiteratúraKrekovičová, E.: Ľudové piesne. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 301 – 322.
    Všeobecný popisEva Krekovičová
    PoznámkaFolklórny hudobno-slovesný prejav. Folklórne piesne sú väčšinou anonymného pôvodu, dlhší čas sa rozširujú ústne a majú jednoduchú štruktúru. Prenášajú sa z generácie na generáciu a podliehajú variačnému procesu. Vzájomne sa krížili aj s piesňami umelými a takto prenikali do piesňového folklóru nové princípy hudobného myslenia. Z hľadiska funkcie rozlišujeme: a) piesne s pevnou funkčnou väzbou na spevnú príležitosť, prostredie a nositeľa; b) piesne funkčne neviazané, spievané „hocikedy“. Slovenské folklórne piesne sa priečia jednotnej klasifikácii. V praxi sa triedia podľa rôznych kritérií, napr. podľa: a) funkcie: obradové viazané k medzníkom životného cyklu človeka (krstinové, svadobné, pohrebné plače); kalendárne obradové (koledy, fašiangové, letné turíčne, jánske, dožinkové); spievané pri práci v prírode (žatevné, trávnice, pastierske, kosecké); tanečné; pri detských hrách; pri rôznych spoločenských príležitostiach; b) podľa tematiky textov: svetské a duchovné; c) podľa žánrov: homogénnejšie skupiny, vytvorené na základe konvergencie tematiky, funkcie a výrazových znakov: uspávanky, trávnice, svadobné piesne, koledy, balady a iné; d) spôsobu interpretácie: jednohlasné a viachlasné; e) hudobno-vývinového hľadiska (piesňový štýl). Podľa hlavných činiteľov, predovšetkým tonality, ich členíme na: a) staré piesne (predharmonické); b) prechodná vrstva (modálne); c) nové piesne (harmonické). Základné regionálne hudobné štýly: a) nižšie položené oblasti juhozápadného a juhu stredného Slovenska: výskyt prejavov „roľníckej kultúry“; b) horské oblasti najmä stredného Slovenska s výrazným zastúpením pastierskeho hudobného štýlu; c) Gemer a Spiš ako prechodná oblasť; d) východ: hypotonalita, tanečnosť. Niektoré piesne patria k všeobecne rozšírenému, tzv. celonárodnému piesňovému repertoáru. Od konca 19. storočia sa folklórne piesne začali využívať aj pri organizovaných podujatiach mimo pôvodného prostredia a v pozmenených funkciách (hudobný folklorizmus). Od 70. rokov 20. storočia možno hovoriť tiež o existencii piesní vo forme „revival“, folk a ethno- či worldmusic.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    Odkazy (3) - Heslá encyklopédie
    (1000+) - Digitálne objekty