Ženské rukávce zvané "formi" z konopného plátna. "Zadek" je z jedného kusa látky, "predek" tvoria dva kusy, ktoré sú vpredu zošité. Predné diely aj zadný diel siahajú iba pod prsia. Hovorilo sa im aj "drječki". Medzi ne sú všité rukávy, pričom zošitie siaha až po golier zvaný "obojok". Do "obojka" sú všité nazberané predné diely i zadný diel. Medzi jednotlivé diely rukávcov sú pod pazuchou všité kosoštvorce látky, ktoré siahajú pod spodnú sukňu a slúžia na úpravy. Na "obojok" je pripevnené háčkované, volánové okružie zvané "kriezel". Rukávy sú strihané "na skos", teda šikmo tak, aby boli pri zápästiach zúžené. Vyšívané sú "na plno" (plochým stehom) bielym harasom. Zakončené sú rovnako výšivkou "na plno", "pred ihlu" (retiazkovou výšivkou), našitým pásom bielej výšivky a výšivky "na dzierki" (dierkovej výšivky) a priemyselnou čipkou. Výšivka "na plno", "pred ihlu" a mriežka sa vyskytuje aj na okraji pravého predného diela rukávcov.

Rukávce pravdepodobne vyšívala niektorá zo žien z rodiny Marákovej z Podolia.
Obec Podolie sa z hľadiska odevnej kultúry radí k takzvanému piešťanskému typu odevu, ktorý sa vyskytuje v oblasti od Nového Mesta nad Váhom po Piešťany, respektíve medzi severnou časťou Malých Karpát a Považským Inovcom, po oboch stranách stredného toku rieky Váh.

Výskumný tím: Miroslav Hanák, Michal Veselský, Eva Záhumenská.

Veselský, Michal (1980-)

prvá polovica 19. storočia