Chorovodná pieseň, ktorá sa v Kojšove spievala v nedeľu na Turíce ("Rusadľa") pri chodení s "Uľijanou". Ženský viachlasý spev bez hudobného sprievodu. Spievajú ženy z Kojšova.

Ľudová pieseň, ktorá sa v Kojšove spievala v nedeľu na Turíce ("Rusadľa"). Väčšinou ju spievali dievčatá a nevesty pri príležitosti charakteristického lokálneho zvyku s názvom "voďenie Uľijani". Ženský viachlasný spev bez hudobného sprievodu. Spieva skupina štyroch žien.

Ľudová pieseň, ktorá sa v Kojšove spievala v nedeľu na Turíce ("Rusadľa"). Väčšinou ju spievali dievčatá a nevesty pri príležitosti charakteristického lokálneho zvyku s názvom "voďenie Uľijani". Ženský viachlasný spev bez hudobného sprievodu. Spievajú ženy z folklórnej skupiny Kojšovan.

Sviatočný odev Ulijany z Kojšova. Celkový pohľad spredu. Dievča má na sebe oblečenú svetlomodrú sloterovú sukňu, ktorá má v strede našitý pás čipky. Na sukni má oblečenú plátennú prednú zásteru "fartušu" a zadnú plátennú zásteru s výšivkou. Vrchnú časť tela má zahalené kusom plátna s čipkovými okrajmi "stolovojškou", ktorá je v páse stiahnutá stuhou. V páse má tiež uviazanú ružovú ozdobnú stuhu "trašku" siahajúcu po spodný okraj sukne. Na zápästiach má uviazané ružové stužky "maľinove traški". V rukách drží vetvičky krušpánu – Ulijana však spravidla nosí v ruke žlté lúčne kvety, ktoré kvitli v období Turíc. Od temena hlavy sú spustené široké stuhy "šnori" siahajúce takmer po spodný okraj zástery.

Ľudové piesne k chorovodným hrám: "Šila som, šila som, višívala som", "Ej, dubja, dubja", "Kodi že to žitko zejde". Spievali a tacovali dievky na moste prípadne cez prestávku na zábave. Ženský sólový spev bez hudobného sprievodu.