Výsledky vyhľadávania

Folklórna zástava obce Šulekovo. Ornamentník je zhotovený z pôvodných materiálov. Základom je stará tkanina z obrusa, na ktorom je vyšitý nápis. Na dodekorovanie sú ďalej použité tacle z rukávov, živôtik, čepiec, rukávce. Uplatnené sú výšivkárske techniky plnou a dierkovanou výšivkou. Celkový pohľad na prednú stranu ornamentníka.

Folklórna zástava obce Šulekovo. Ornamentník je zhotovený z pôvodných materiálov. Základom je stará tkanina z obrusa, na ktorom je vyšitý nápis. Na dodekorovanie sú ďalej použité tacle z rukávov, živôtik, čepiec, rukávce. Uplatnené sú výšivkárske techniky plnou a dierkovanou výšivkou. Stredná časť zadnej strany ornamentníka.

Časť výšivky a čipky zo ženských "taclí" vyšívaných plnou plochou prelamovanou výšivkou. Drobné gatrové výplne na tyle sú orientované do kruhu i vedľa seba do pásov. Výšivka je podkladaná batistom. Okraj "taclí" zdobí ručná paličkovaná čipka zhotovená z prírodnej a žlto-oranžovej nite v tvare kvetov.

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Celkový pohľad spredu. Najspodnejšie vrstvy odevu tvoria úzka plátenná spodnice a na nej navrstvené 3-4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Na spodniciach má žena oblečenú tmavozelenú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov tmavej látky ako je tesil alebo žoržet a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Dokola spodného okraja sukne je vyšitý pás kvetov plochým stehom. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu", ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Spodný aj bočné okraje zástery lemuje našitý vyšívaný pás kvetov plochým stehom z rovnakého materiálu doplnenými dierkovou výšivkou do oblúčikov. Okolo drieku má uviazaný opasok "opasek" z červenej vyšívanej 3 až 8 cm širokej stuhy ukončenej zlatými kovovými strapcami. Dĺžka stuhy vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou a striebornou výšivkou cez kartón. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Drobné aplikácie z rovnakej výšivky cez kartón sa nachádzajú aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z pásov paličkovanej čipky (s motívmi hrušky na spodnom okraji), zúbkovito skladanej úzkej stuhy a jemného plátna s prelamovanými výplňami, gatrami a výšivkou plochým stehom. Tacle sa pripevňujú nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "pruclek" je ušitý z jedného kusa vystrihnutej látky z jednofarebného kvetovaného atlasu/brokátu/hodvábu. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťiepskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Vpredu aj na chrbte je zdobený farebnými stužkami a šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná drobnými korálikmi, flitrami, perličkami, korálikmi z fúkaného skla do rastlinných motívov, na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Kvôli pevnosti a udržaniu si tvaru je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou niťou cez kartón, ktorej drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou) a doplnené flitrami a zlatými korálikmi. Vzadu na krku je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje úzky pás bielej paličkovanej čipky, ktorá je prišitá na obyčajný hladký spodný čepiec nazývaný "šlochavna". Ten môže byť z bieleho, ružového, svetlomodrého plátna a oblieka sa pod vrchný vyšívaný čepiec. Za čipkou nasleduje "semitačka" - ozdobný pás z bielej naskladanej stuhy ozdobenej pestrofarebnými sklenenými a plastovými korálikmi a perličkami z fúkaného skla, ktorý dekoratívne prekrýva spoj čipky a vrchného čepca. Pomedzi dominujúcu zlatú výšivku vpredu na čepci a výšivku na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Zdobená je zlatými niťami, stuhami a "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom zlatej farby, ktorý predávali podomoví obchodníci alebo sa kupoval na jarmokoch v Prešporku a Budapešti. Na zátylku je na čepiec pripevnená mašľa, ktorej stuhy visia po chrbte niže pása a na ich koncoch sú našité kovové strapce. Táto mašľa spolu s čelenkou tvoria celok a zdobené sú rovnakým materiálom do identických rastlinných motívov kvetov, strapcov hrozna a obilných klasov. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka. Žlté štepovanie zdobí pätu a horný okraj sáry. Asi 5 cm opätok je podbitý mosadznou podkovičkou.

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Bližší pohľad spredu na vrchnú časť postavy. Žena má na hlave čepiec, okolo krku má pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou s motívom jabĺk po celom jeho obvode prišitou k obojku zdobenom hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná drobnými korálikmi, flitrami, perličkami, korálikmi z fúkaného skla do rastlinných motívov, na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Kvôli pevnosti a udržaniu si tvaru je celá podšitá. Pod strapcami mašle je viditeľné čierne šnurovanie s gombíkom, ktoré slúži na zapínanie živôtika "prucleku".