ženský odev,
smútočný odev,
čižmy,
rubáš,
spodná sukňa,
zadná zástera,
zástera,
rukávce,
živôtik,
okružie,
dierková výšivka,
výšivka krivou ihlou,
mriežka
Variant smútočného odevu, ktorý nosili mladé ženy a dievky.
Základ odevu tvorí "sponník" (rubáš) a tri plátenné nariasené spodnice, ktoré majú na spodnom okraji prišitú čipku zvanú "štikerajka". "Formi" (rukávce) strihané "na skos" (od ramena k zápästiu sa šikmo zužujú) sú zdobené bohatou svetlomodrou výšivkou "na dzierki" (dierkovou výšivkou) a mriežkou. Okolo krku má žena pripnutý "kriezel" (okružie) zdobený našitou stužkou a výšivkou "na dzierki" smutnými farbami – modrou, fialovou a zelenou. Bielo-modrý brokátový "lajblík" zdobený sutaškami a flitrami sa vpredu po celej dĺžke zapína na zlaté gombíky. "Zanná" aj "prenná" čierna glotová zástera sú zdobené strojovou retiazkovou výšivkou, takzvaným "trokuvaním", v zelenej, modrej a fialovej farbe. Okraje majú lemované našitým pásom čiernej fabrickej čipky. Okolo pása má žena previazanú širokú fialovú stuhu zaviazanú vzadu na veľkú mašľu. Vlasy má upravené do zapleteného vrkoča. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Celkový pohľad zozadu.
Inšpirovaný predlohou črpáka z poľských pohraničných obcí (Koniaków, Istebna, Jaworzynka). Črpák svojim tvarom a zdobením možno zaradiť do regiónu severných Kysúc (Čadca-Čadečka, Čierne, Svrčinovec) z oblasti trojmedzia Slovenska, Čiech a Poľska.
Autorom črpáku je Ján Gonda zo Slovenskej Ľupče. Obec Slovenská Ľupča patrí geograficky do regiónu Pohronie, no etnograficky úzko súvisí s regiónom Podpoľanie. Črpák je súčasťou zbierky Ľubomíra Tatarku.
Gonda, Ján (1948-) Kutáč
Veselský, Michal (1980-)
2010
Kysuce a Terchovská dolina
Bratislava-Rusovce
30.9.2020
5.2.1. Rezbárstvo