Skupina mužov v tradičných odevoch podpolianskeho typu s valaškami v ruke rozkazuje pred harmonikárom. Zľava: Ján Šouc zo Slatinských Lazov, Ján Kulich Masliar zo Zvolenskej Slatiny, Ján Priechodský z Očovej.

Sviatočný "lazovský" (pochádzajúci zo Slatinských Lazov) odev dievok a dievčat. Dievocký odev je z novšieho obdobia takzvanej prvej republiky (1918-1938). Rubáš a "stánka" je biela, pretkávaná (v predchádzajúcom období sa nosili najmä farebné "stánki" - mladé ženy červené, staršie ženy čierne). Rukávce "opľecká" sú krátke, naškrobené, bez zdobenia a uviazané mašličkami (starší typ "opľecka" mal rukávy veľké a dlhšie, vytkávané s pamukom). Čierne glotové sukne so široko skladanými zásterami zdobia na spodnom okraji pásy kvetov vyšívané krivou ihlou. Uviazané ich majú okolo pása širokou vyšívanou stuhou, vpredu zaviazanou na mašľu. Na hlave majú obe dievky uviazanú brokátovú šatku nazývanú "brokátka". Obuté majú čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Odev dievčaťa vpravo kopíruje odev dievok, ale pod živôtikom má na hrudi prekríženú bielu pátennú šatku a hlavu má bez pokrývky. Dievča vľavo má oblečený jednoduchý svetlý mestský odev s vyšívanou stuhou okolo pása.

Sviatočný odev najstarších žien. Žena vľavo má oblečený biely rubáš "stánku" s vytkávanými čiernymi a bielymi kvetinovými motívmi, jednoduchšie biele rukávce "opľecká" s vodorovne vloženým pásom bielej paličkovanej čipky, na nich čierny zamatový živôtik. Čierna glotová sukňa so zásterou sú bez zdobenia. Na hlave má uviazanú čiernu šatku s drobnou farebnou výšivkou krivou ihlou. V každej ruke drží tkaný plátenný obrus. Žena vpravo má oblečenú bielu plátennú blúzku s rukávmi po lakte, hladkú čiernu sukňu s čiernou pracovnou zásterou. Na hlave má jednoduchú čiernu šatku, v ruke drží drevenú palicu na podopieranie.

Tradičný obradový "lazovský" (pochádzajúci zo Slatinských Lazov) odev. Mladucha má oblečený červený tkaný rubáč "stánku", bielu sukňu so zásterou, biele rukávce s vyrezávanou výšivkou a brokátový živôtik, pod ktorým má krížom cez hruď previazanú bielu plátennú šatku. Na hlave má partu bohato zdobenú umelými kvietkami a striebornými korálikmi, z ktorej vyšívané stuhy visia voľne na chrbte. V rukách drží mladucha bielo-červenú tkanú pôlku.

Spôsob úpravy hlavy dievčat a dievok. Staršia žena Anna Žlnková češe mladé dievča Moniku Bahýľovú. Obe sú oblečené v tradičnom sviatočnom odeve. Dievča má vlasy rozdelené pútcom a upravené do dvoch priberaných vrkočov zviazanými na konci krátkymi červenými vyšívanými stuhami. V pozadí omietnutý zrubový dom so slamenou strechou.