Tradičný sviatočný odev mladších vydatých žien. Celkový pohľad zozadu. Odev pozostáva z úzkej madeirovej spodnice, na ktorej má navrstvené 4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na "tacloch" - naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (nevedeli bližšie špecifikovať odkiaľ toto pomenovanie pochádza) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časte je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena biely tylový čepiec bohato vyšívaný zlatou niťou "na kartách". Vzadu je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa vymenila za hladkú čipku po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša). Na čepci má uviazaný tylový ručník (s rozmermi 100 cm x 100 cm) v jednom cípe s bohatou zlatou výšivkou cez kartón s podloženým bielym plátnom. Po celom obvode má prišitú širokú bielu "cverenú" paličkovanú čipku s opakujúcim sa motívom jablka. Pod bradou je ručník zopnutý špendlíkom až potom sú oba konce previazané a jedno uško schované aby vynikla aj vyšívaná mašľa. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.

Tradičný sviatočný odev mladších vydatých žien. Bližší pohľad zozadu na bohatú výšivku kovovou niťou cez kartón/lepenku s podloženým bielym plátnom v cípe bieleho tylového ručníka mladej ženy. Celý obvod ručníka lemuje prišitá široká biela "cverená" paličkovaná čipka s opakujúcim sa motívom jablka. Ručník je veľký 100 cm x 100 cm, preložený je na polovicu do tvaru trojuholníka. Oblieka sa na čepiec a uväzuje pod krkom.

Tradičný sviatočný odev mladších vydatých žien. Bližší pohľad zboku. Uväzovanie bieleho tylového ručníka na čepiec. Ručník je veľký 100 cm x 100 cm a preložený je na polovicu do tvaru trojuholníka. V jednom cípe je bohato zdobený zlatou výšivkou cez kartón s podloženým bielym plátnom. Po celom obvode má prišitú širokú bielu "cverenú" paličkovanú čipku s opakujúcim sa motívom jablka. Pod bradou je ručník zopnutý špendlíkom až potom sú oba konce vzájomne previazané a jedno uško schované tak, aby vynikla aj vyšívaná mašľa pripnutá na "krézli".

Tradičný sviatočný odev mladších vydatých žien. Pohľad zboku. Uväzovanie bieleho tylového ručníka na čepiec, ktorý je v jednom cípe bohato zdobený zlatou výšivkou cez kartón s podloženým bielym plátnom. Po celom obvode má prišitú širokú bielu "cverenú" paličkovanú čipku s opakujúcim sa motívom jablka. Ručník je veľký 100 cm x 100 cm a preložený je na polovicu do tvaru trojuholníka.

Tradičný sviatočný odev mladších vydatých žien. Bližší pohľad spredu na odevné súčasti, na ktorých vyniká bohatá zlatá výšivka kovovou niťou cez kartón/lepenku. Najhustejšia výšivka je na obojku okolo krku, ku ktorému má žena prišité okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou paličkovanou "cverenou" čipkou. Zapínanie obojka (zaviazanie šnúrkami) pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými flitrami a korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena biely tylový čepiec opäť bohato vyšívaný zlatou niťou "na kartách". Na zátylku ho má stiahnutý šnúrkou. Tvár jej lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa vymenila za hladkú čipku po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša).