Muž má oblečené súkenné nohavice "portki", bielu košeľu zvanú "kosuľa", kožúšok zvaný "serdok", na nohách krpce. Žena má oblečenú košeľu s dlhým rukávom zvanú "dlugo kosuľa" a živôtik. Na hlave má čepiec s tmavým, resp.čiernym dienkom a bielou (pravdepodobne paličkovanou) obrubou okolo tváre a uší. Dievčatá majú oblečené biele rukávce s dlhými rukávmi, živôtik a sukňu so zásterou uviazanou vpredu na tkanice, ktoré visia na sukni. Najmladšie dieťa sediace na stole uprostred má oblečenú dlhú bielu košieľku s golierom. Rodinná fotografia. Dievčatá na fotke sú tri sestry "Mária od Haňic(s)ki, Júlia Baľarka, Agnes(š)a od Jozefka", žena na fotke je ich teta Mária a muž je ich starý otec (p.Fudaly).

Odev staršieho muža cestou do kostola. Odev pozostáva z bielej košele, vlnenej vesty a tmavého oblekového saka. K tomuto mestskému typu odevu má oblečené súkenné nohavice vyšívané harasom (vlnou), ktoré sa nazývajú "portki". Ornamenty sú vyšívané v okolí "kisonki" (vrecka) a na stehnách. Po bokoch sú nohavice zdobené šujtášovými šnúrkami, nad členkami majú rozparok, ktorý je zdobený vlneným brmbolcom. Do nohavíc patrí dlhý hnedý kožený opasok, dva razy opásaný okolo pása, nazývaný "řemiň". K odevu prislúchajú čierne kožené topánky. Na hlave má pánsku baretku so šiltom, založenú mierne nakrivo. Celkový pohľad spredu.

Matej Pitoňák v sviatočnom ždiarskom odeve hrá na korýtkové husle zvané "zlobcoki", ktoré sám vyrobil. Oblečenú má bielu košeľu zopnutú na hrudi mosadzným blanciarom zvaným "špina". Súkenné nohavice zvané "cifrované portki" po bokoch a na stehnách okolo rázporkov zdobené červenými a modrými šujtášovými šnúrkami, pri členkoch navyše doplnené "keckami" (brmbolcami). Obuté má kožené krpce, na hlave má klobúk zvaný "kapeľus" s perom z orla a s "puchorom", čo sú jemné biele a sivé pierka na boku. Klobúk má okolo dienka pás bielych mušličiek.

Odev pozostáva z ľanovej košeľe rovného strihu a súkenných nohavíc. Rukávy košeľe sú zastrčené do širokých zápästkov. Nohavice majú dva krátke rozparky a dve vrecká, v páse sú upevnené tenším remeňom navlečeným vo vnútri nohavíc. Okolo pása mohol byť navyše aj širokým kožený pastiersky opasok s tromi mosadznými prackami. Na košeľu patrí v chladnejších dňoch kožuštek z bielej barančiny, zdobený koženými aplikáciami z červenej irchy a výšivkou, ktorý sa nezapínal. Dvaja muži majú cez plece zavesenú vlnenú kapsu, zvanú "cedilo, cidilo". Pohľad na dvoch mužov s kapsami na pleciach.

Kompletný odev pozostáva z nohavíc, košele, haleny, širokého opaska, klobúku a krpcov. Košeľa, respektíve "kosuľa", je z bieleho plátna s "obsivkami", teda s vytkávaným golierom a manžetami. Na košeľu sa oblieka čierna súkenná halena zvaná "sukmana" s červenobielym lemovaním a na klope s pripevnenou vetvičkou jalovca-borievky. Nohavice zvané "cifrované portki" sú z bieleho súkna a po bokoch a na stehnách okolo rázporkov sú zdobené červenými a modrými šujtášovými šnúrkami, pri členkoch navyše doplnené "keckami". Okolo pása sa nosí štvorradový hnedý kožený opasok zvaný "pas" s mosadznými prackami, ktorý je opásaný cez halenu. Na malíčku ľavej ruky má družba zavesenú bielu "šatku na prst" z ľanového plátna lemovanú širokou čipkou a na spodnom cípe s prišitými "družbovskími keckami" (farebnými brmbolcami, ktoré sú príznačné pre družbu ak sú prišité na bielej šatke zavesenej na prste). Na hlavu sa zakladá klobúk zvaný "kapeľus" zdobený okolo dienka pásom prišitých mušličiek a širokou červenou stuhou prevísajúcou na ramená, dominantným pierkom vytvoreným z drôtikov, na ktorých sú navlečené slamené trubičky z ovsa alebo raže, rôznofarebné súkenné stvorčeky, husie pierka spod krídla a pomedzi ne päť vlnených strapcov. K odevu prislúchajú kožené krpce so šnurovaním dovnútra.