Odev pozostáva z ľanovej košeľe rovného strihu a súkenných nohavíc. Rukávy košeľe sú zastrčené do širokých zápästkov. Nohavice majú dva krátke rozparky a dve vrecká, v páse sú upevnené tenším remeňom navlečeným vo vnútri nohavíc. Okolo pása mohol byť navyše aj širokým kožený pastiersky opasok s tromi mosadznými prackami. Na košeľu patrí v chladnejších dňoch kožuštek z bielej barančiny, zdobený koženými aplikáciami z červenej irchy a výšivkou, ktorý sa nezapínal. Dvaja muži majú cez plece zavesenú vlnenú kapsu, zvanú "cedilo, cidilo". Pohľad na štyroch mužov držiacich sa za ramená. Tretí zľava je Slavomír Auxt - Chudo, ktorý od roku 1968 viedol folklórnu skupinu Kýčera z Čierneho Balogu.

Kožený opasok so štyrmi prackami zvaný "široký pas" alebo aj "Karolickov pas". Celkový pohľad zozadu.

Kožený opasok so štyrmi prackami zvaný "široký pas" alebo aj "Karolickov pas". Celkový pohľad spredu.

Štyria pastieri stojaci pred kolibou. Zľava Ondrej Majer Škrváň, Ján Kováč, Ivan Majer Majerík a bača Pavol Matula, prezývaný Pokuta. Muži sú oblečení v tradičnom pastierskom odeve z oblasti Pohronie, pre ktorý bol charakteristický najmä kožuštek bez rukávov s farebnými koženými aplikáciami, biela košeľa s vyhrnutými rukávmi, čierna kabanica prehodená cez plecia, široké nohavice, nazývané rajtky, klobúk založený nakrivo a v ruke valaška ako typický pastiersky oporný i pracovný nástroj.

Vladimír Hraško (vľavo) opierajúci sa o dlhú pastiersku palicu a Pavel Štubniak Barboráš (vpravo) stoja pred kolibou. Obaja bačovia majú oblečený novší typ pastierskeho odevu - károvanú košeľu, tmavé nohavice, klobúk a na nohách gumové čižmy. Cez plecia však majú prehodenú tradičnú čiernu kabanicu s červenými výšivkami a lemovaním. V pozadí hliníkové gelety a vedrá na mlieko, ktoré sa začali používať v 60. rokoch 20. storočia.