Matej Pitoňák v tradičnom odeve hrá na heligónku. Oblečenú má bielu košeľu zopnutú na hrudi mosadzným blanciarom zvaným "špina". Biele súkenné nohavice zvané "portki", na hlave má klobúk zvaný "kapeľus" s pásom bielych mušličiek okolo dienka.

Odlievaná kovová spona zvaná "blanciar". Spona slúžila na zopnutie dvoch polovíc košele na rázporku pod krkom. Má tvar deltoida s vytepanými kruhovými ornamentami. Na obidvoch vrchných hranách deltoidu sú štyri malé "lyžičky", na vrchole spona vyusťuje do kruhu s krížom. Postranné vrcholy spony sú odlomené. V strede je otvor v tvare srdca s priečne položenou ihlicou na zopnutie. Celkový pohľad spredu.

Kompletný odev pozostáva z jednoduchej pracovnej košele zvanej "kosuľa" bez zdobenia, jednošnúrkových súkenných nohavíc zvaných "portki", vlneného svetra a bielej haleny zvanej "kurtka" s kovovým retiazkovým zapínaním. Na hlavu patrí čierna baranica. K odevu prislúchajú furmanské rukavice a ako obuv "kolcuni" s "uneckami" (onuce), šnurované cez nohavice. Pohľad spredu na zopnuté obe časti spony na halene. Spona na ľavej strane má retiazku, spona na pravej strane má háčik.

Kompletný odev pozostáva z jednoduchej pracovnej košele zvanej "kosuľa" bez zdobenia, jednošnúrkových súkenných nohavíc zvaných "portki", vlneného svetra a bielej haleny zvanej "kurtka" s kovovým retiazkovým zapínaním. Na hlavu patrí čierna baranica. K odevu prislúchajú furmanské rukavice a ako obuv "kolcuni" s "uneckami" (onuce), šnurované cez nohavice. Celkový pohľad zozadu.

Kompletný odev pozostáva z nohavíc, košele, kožušteka, širokého opaska, klobúku a krpcov. Košeľa, respektíve "kosuľa", je z bieleho plátna, vpredu sa zapína na malé gombíky a má vyšívanie na hrudi, golieri a manžetách. Podľa vzoru vyšívaných kvetinových motívov plochým stehom, prevažne makových kvetov, sa košeľa nazýva "s makmi". Ide o vzor Lukáša Šilona zvaného "Cifroš". Na košeľu sa oblieka tmavohnedý kožuštek nazývaný "serdok", bohato vyšívaný perlovkami. Základom vzoru sú lúčne kvety tatranského typu (krasovlas bezbyľový, plesnivec alpínsky, mak tatranský) a veľké množstvo rôznofarebných drobných kvietkov, lístkov a krúžkov spolu s typickým goralským zúbkovaním z červenej irchy. Okraje sú lemované čiernou barančinou a vpredu po celej dĺžke je na každej strane päť farebných vlnených brmbolcov, zvaných "kecki". Nohavice zvané "cifrované portki" sú z bieleho súkna a po bokoch a na stehnách okolo rázporkov sú zdobené červenými a modrými šujtášovými šnúrkami, pri členkoch navyše doplnené "keckami". Okolo pása sa nosí štvorradový hnedý kožený opasok zvaný "pas" s mosadznými prackami. K odevu prislúchajú kožené krpce šnurované dovnútra. Na hlavu sa zakladá klobúk, "kapeľus" s perom z orla a s "puchorom", čo sú jemné biele a sivé pierka na boku a s jedným brmbolcov na zadnej strane. Klobúk má okolo dienka pás bielych mušličiek prišitých na páse červeného súkna, ktoré je olemované bielou a modrou vlnou podľa čoho sa nazýva "šnurkovaní kapeľus". K odevu prislúchajú kožené krpce so zapínaním na mosazdnú pracku. Pohľad spredu na výzdobu košele a mosadznú sponu pod krkom zvanú "blanciar". Košeľa má vyšívanie s motívom červených tatranských makov so zelenými lístkami.