Svadobný sprievod na ceste z kostola. Vpredu ženích Augustín Jurkovič, nevesta Mária Jurkovičová (rodená Krakovská) v tradičnom svadobnom odeve a vpravo družba (starejší) Angustín Špírek. Za nimi ďalší svadobčania.

"Búchaní" na dvere pri návrate zo sobáša. Družba s družbovským právom s mladomanželmi pri búchaní na dvere. Vpredu družba (starejší) Angustín Špírek, nevesta Anna Komendová (rodená Švrčková) v tradičnom svadobnom odeve a ženích Jozef Komenda, okolo ďalší svadobčania.

Odev mladuchy z Kojšova. Variant bez kožucha. Celkový pohľad zozadu. Základ odevu tvorí skladaná sloterová sukňa so zamatovým živôtikom "belavá kidľa s vistom na červenim verchu". Pod "kidľou" má mladucha oblečené tri biele plátenné a jednu farebnú kartúnovú spodnú sukňu "spodňičku kabat". Prednú stranu "kidľi" zakrýva tmavá zástera "šarny fartuch" z modrotlače. Základ "vistu" je červenej farby, sú naň našité čierne "zamatki" a vzorované stuhy "šnorki". Pod "vistom" má oblečené rukávce "oplečko" z bavlneného "pamutového" plátna s výšivkou plochým stehom na rukávoch a s krížikovou výšivkou na ukončeniach rukávov "gaľerkách". "Gaľerki" si ženy vyšívali samy a vždy museli ladiť s výšivkou na košeli ich partnera. Okolo pása má uviazanú šnúrku, z ktorej jej vzadu po spodný okraj sukne visia vlnené farebné stuhy "šnorki", na nej vlnenú angliu a tkanú stuhu "povojňík". Na hlave má partu, ktorej základ tvorí "prišolko", čierna stuha obšitá zlatým pásom. T plní účel čelenky. Z nej vedú cez temeno hlavy až po chrbát dve červené vzorované stuhy. Súčasťou party sú červené "zápletki" z pevnejšieho materiálu zapletené do vrkoča. Po ich obvode je položený pás "gorálok" a vetvička krušpánu. Na "zápletkách" sú po stranách pripevnené zelené lesklé stuhy "naušňice" a modré bavlnené stuhy "šnorki", ktoré siahajú po dĺžku ramien. Súčasťou party sú široké červené stuhy "šnori" s rastlinnými motívmi, ktoré sú spustené po chrbte a siahajú po spodný okraj sukne. Mladucha má na nohách obuté kožené čižmy "škorňe" s tvrdými sárami.

Postup obliekania mladuchy z Kojšova. Celkový pohľad zozadu na odev mladuchy z Kojšova. Základ odevu tvorí skladaná sloterová sukňa so zamatovým živôtikom "belavá kidľa s vistom na červenim verchu". Prednú stranu "kidľi" zakrýva tmavá zástera "šarny fartuch" z modrotlače. Pod "vistom" má mladucha oblečené rukávce "oplečko" z bavlneného "pamutového" plátna. Okolo pása má priviazanú šnúrku, z ktorej jej vzadu po spodný okraj sukne visia bavlnené farebné stuhy a lesklé saténové stuhy "šnorki", na nej vlnenú "angliu" a opasok "povojňík", na ktorý je pripnutá modrá stuha "pantľika". Mladucha má na sebe oblečený vlnený kožuch, ktorý je na chrbte zdobený koženými strapcami "francľami". Okolo ramien má prehodenú ľanovú pôlku "polku" s červenými tkanými zakončeniami. Na hlave má partu, ktorej základ tvorí "prišolko", čierna stuha obšitá zlatým pásom, ktorá plní účel čelenky. Z neho vedú cez temeno hlavy až po chrbát dve červené vzorované stuhy. Súčasťou party sú červené "zápletki" z pevnejšieho materiálu zapletené do vrkoča. Po ich obvode je položený pás "gorálok" a vetvička krušpánu. Na "zápletkách" sú po stranách pripevnené zelené lesklé stuhy "naušňice" a modré bavlnené stuhy "šnorki", ktoré siahajú po dĺžku ramien. Súčasťou party sú široké červené stuhy "šnori" s rastlinnými motívmi, ktoré sú spustené po chrbte a siahajú po dĺžku sukne. Mladucha má na nohách obuté kožené čižmy "škorňe" s tvrdými sárami.

Ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Oblečenú má bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karti" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinki" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoti" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom", bočné švy nad stehnami sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné "pierko" z 2-3 pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí ja pierko z rozmarínu (alebo buxusu), umelých kvietkov, stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.