My Bookmarks

Spodnú vrstvu odevu tvoria plátenné spodničky, zvané "kidlicki" a biela plátenná košeľa s dlhým rukávom zvaná "dlugo kosuľa", ktorá siaha po kolená. Košeľa je pri krku nariasená a stiahnutá do goliera, ktorý je ozdobený tenkým tkaným ripsovým pásikom v červenobielej farbe. Pod košeľu patrí ako výstuha naškrobená krajková košeľa s krátkym rukávom. Ďalšou vrstvou odevu je vrchná, respektíve zadná sukňa a živôtik. Živôtik je z čierneho zamatu so žltou obrubou, zdobený našitou bielou tenkou čipkou a zlatými flitrami. Zapína sa vpredu na veľké biele gombíky a na pleciach ho zdobia takzvané "vejáriki" z belasých stúh. Zadná sukňa sa nazýva "kideľ" a ide o skladanú farbiarsku, čiže modrotlačovú sukňu so žltým dekórom. Na sukňu patrí modrá plisovaná predná zástera zvaná "fartuch", ktorá je na spodnej časti ozdobená našitými tenkými farebnými stužkami (vlnovkami), krížikovým vrkôčikovým stehom a bielou tenkou čipkou na okraji. Zástera má ružovú tkanú stuhu na viazanie. Uviazaná je vpredu na malú mašľu, pričom vzadu prechádza cez dlhú čiernu stuhu visiacu z čepca. Na hlavu patrí čepiec zvaný "kikľok". Základ čepca tvorí čierna sieť ozdobená bielymi paličkovanými kolečkami a trojlístkami. Vpredu a okolo tváre je čepiec zdobený bielou paličkovanou čipkou s veľkými slučkami. Čepiec sa zakladá tak, že sa previaže cez temeno hlavy tenkou čiernou stužkou "baršunom", ktorou sú vzadu na spodku čepca uviazané široké čierne moárové stuhy, zvané "pantľiki". Stuhy siahajú vzadu takmer až po okraj sukne. Čepiec je spevnený čiernou stuhou, ktorá sa viaže okolo dienka a vzadu na spodku čepca sa ňou previažu aj dlhé čierne stuhy visiace na chrbáte. Doplnkom k odevu sú perly - strieborné korálky navlečené na niti, pripnuté tesne pod krkom. K odevu prislúchajú čižmy, zvané "boti" na úzkych vysokých kožených opätkoch, ktoré sú podbité kovovou podkovičkou, aby sa nedrali. Pohľad na časť živôtika, jeho zdobenie a belasú stuhu na ramene.

Valasi pred hospodárskou stavbou. Druhý valach sprava je Pavel Štubniak Barboráš zo Strelníkov. Valach uprostred hrá na gajdách. V popredí sú uložené tri drevené, svorové gelety, drevená zberačka, veľký kotol na žinčicu, nazývaný "kotál", a malý kotlík na vodu.

Sviatočný odev slobodného dievčaťa, ktorý sa nosil približne od veku 16 rokov (pohlavnej dospelosti - čoho znakom boli práve červené stuhy) do vydaja. Odev pozostáva zo spodníc nazývaných "škrobnice", ušitých z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká látka, naskladaná je najmä na bokoch (dievčatá a ženy z bohatých rodín nosili aj 3-4 spodnice). Najvrchnejšia "škrobnica" je ukončená na spodnom okraji madeirou (príp. celá madeirová) alebo takzvanou "mašinovou" výšivkou na stroji. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú svetlú zlato-hnedú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú zásteru, takzvanú "zásceru" alebo "fertuchu" z čierneho listeru alebo tesilu, ktorá je vpredu hladká a po bokoch, opäť ako spodnice, nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Po okraji je zdobená zlatou hodvábnou výšivkou "na kartách" (výšivka niťou cez kartón/lepenkovú podložku) s dierkovanou výšivkou do oblúčikov. Vpredu na zástere má uviazaný ružový hodvábny opasok "opasek" z 3 až 8 cm širokej stuhy, ktorej konce sú zdobené malou výšivkou a ukončené kovovými strapcami. Dĺžka mašle vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou žltou výšivkou cez kartón doplnené flitrami a drobnými korálikmi. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivka žltou priadzou cez kartón je aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z plátna s dierkovanou výšivkou v ozdobných oblúčikoch. Tacle sa pripevňujú nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "pruclek" je ušitý z jedného kusa vystrihnutej látky z jednofarebného atlasu (niekedy hodvábu). Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťierskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku, ktorý je vyšitý zlatou výšivkou na "kartách" doplnený okrúhlymi gatrami. Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Na hlave má mladá žena špeciálnym postupom uviazané červené "stuški", ktoré nosili slobodné dievčatá "dzífky" (ako znak, že sa fyziologicky stali ženou). Konce stužiek sú vyšité zlatou niťou, flitrami, drôtikmi a ukončené žltými, zlatými alebo "pozamenťierskími" strapcami. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka, so žltým ozdobným štepovaním na päte a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
Celkový pohľad zozadu.

Tanečníci tancujú pri dome pred muzikou tance "dvakročka" a "jednokročka". Tancujú Pavel Poničan-Remenár s Magdou Kubišovou, Ján Lenár a Jolanou Šiandorovou.

Pozývanie na svadbu. Trio spevákov spieva pieseň, ktorou svadobných hostí pozýva na svadbu.