Odev dievok pozostáva z ženskej košele, živôtika, zadnej sukne a zástery. Ženská košeľa je z bieleho plátna, má dlhý rukáv a nazýva sa "dlugo kosuľa". Pod košeľu patrí ako výstuha naškrobená krajková košeľa (rukávce) s krátkym rukávom. Dievka uprostred má iba rukávce s krátkym rukávom. Živôtik sa nazýva "ľajbľík", zapína sa vpredu na gombíky, na ramenách má vejáriky zo stúh a je bohato zdobený flitrami. Na zadnej sukni, nazývanej "kideľ" (na fotografii nie je viditeľná), je predná plisovaná zástera zvaná "fartuch" uviazaná vpredu širokou tkanicou na mašľu. Doplnok k odevu sú viacradové perly - strieborné korálky navlečené na niti pripnuté tesne okolo krku. Vlasy majú upravené na cestičku a uhladené dozadu do vrkoča.

Tradičný sviatočný odev mladších žien, ktorý sa nosil pred aj po svadbe. Celkový pohľad spredu. Pozostáva zo spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Dievčatá a ženy z bohatých rodín nosili aj 3-4 spodnice. Najvrchnejšia "škrobnica" je ukončená na spodnom okraji madeirou (prípadne je celá madeirová) alebo takzvanou "mašinovou" výšivkou na stroji. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je zväčša v tmavých farbách – modrej, zelenej, fialovej, ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. (Pod sukňami má žena v zimnom období oblečené čierne pletené "cverené" pančuchy.) Na sukňu má ďalej oblečenú zásteru, takzvanú "zásceru" alebo "fertuchu" z čierneho listeru alebo tesilu s jemne tónovanými prelivmi na látke nazývanými "mórová látka", ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Po okraji je zdobená zlatou hodvábnou výšivkou "na kartách" (výšivka niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Vpredu na zástere má ešte uviazaný opasok "opasek" z tmavomodrej 3 až 8 cm širokej stuhy, ktorej konce sú bohato zdobené vyšívaním kovovou zlatou niťou cez kartón a ukončené zlatými kovovými strapcami. Dĺžka mašle vždy siahala nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivka cez kartón doplnená o bielu výšivku na tyle je aj na "tacloch" - naberanom voláne ušitom z tylu so širokou bielou paličkovanou čipkou s motívmi hrušky. Tacle sa pripevňujú nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "pruclek" je ušitý z jedného kusa vystrihnutej látky z jednofarebného atlasu (niekedy hodvábu) s veľkým vzorom votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťierskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Vpredu aj na chrbte je zdobený farebnými stužkami a šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou "na kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". "Mašľa" je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnušek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón na tyle s motívmi vypĺňanými gatrami (šitou čipkou) nazývaný "tilanger". Vzadu je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa vymenila za hladkú čipku po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša), ktorá je prišitá na obyčajný hladký plátenný spodný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý) oblečený pod viditeľným vyšívaným čepcom. Nasleduje "semitačka" - ozdobný pás vložený medzi "kulmi" a hlavný čepiec a dekoratívne tak prekrýva spoj týchto dvoch častí. Pomedzi dominujúcu zlatú výšivku vpredu na čepci a výšivku na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Na zátylku je na čepiec pripevnená mašľa, ktorej stuhy visia po chrbte niže pása a na ich koncoch sú našité kovové strapce. Táto mašľa spolu s čelenkou tvoria celok a zdobené sú obdobnými rastlinnými motívmi vyšitými cez kartón. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.