My Bookmarks

Smútočný odev staršej ženy pozostávajúci z ručníka, čepca, oplecka, "ľajbíka" (živôtik), sukne a "šati" (zástera). Odev starších žien bol farebne prispôsobený veku - bol v tmavších farbách. Zloženie odevných častí bolo identické s odevom ostatných generácií. Znakom vydatej ženy bol čepiec. Na doma sa nosil jednoduchý vrchný čepiec. Vzadu na čepci je priesvitné "dienko" z "tilangu" vyšité krivou ihlou bielou alebo červenou niťou. Predná časť je dlhšia a vytvára po bokoch "zaušňice", ktoré voľne viseli. Vpredu sú našité "hrubie (háčkované) cipke". Na čepiec sa priväzoval ručník - u starších žien a k smútočnému odevu tmavej farby. Vrchným odevom je košieľka nazývaná "opľecko", ktoré bolo najprv konopné, neskôr pamokové (bavlnené). U starších žien bolo s tmavou výšivkou. "Ľajbík" je tmavý "srstení" (kašmírový). Už v 19. storočí sa začali nosiť "tarkavie" sukne – z modrotlače. Staršie sukne siahali nad členky, boli dlhšie. Šili sa z piatich pôl látky, v hornom okraji boli "porancuvanie po kvietkach" (naskladané podľa vzoru) a všité do "hazoki" (pás látky, do ktorého sa všila nariasená látka). Riasenie je spevnené výšivkou s jednoduchými kvetinovými motívmi. V dolnej časti je na rube prišitý približne osemcentimetrový pás, u starších žien z tmavej látky, "pľech". Na sukňu sa uväzovala zástera "šata". Najstaršie typy záster sú z modrotlače, ale aj kartúnové. Celkový pohľad spredu.