ženský odev,
sviatočný odev,
čižmy,
spodná sukňa,
sukňa,
zástera,
rukávce,
okružie,
tacle,
živôtik,
pozamentárstvo
Sviatočný odev slobodného dievčaťa, ktorý sa nosil približne od veku 16 rokov (pohlavnej dospelosti - čoho znakom boli práve červené stuhy) do vydaja.
Odev pozostáva zo spodníc nazývaných "škrobnice", ušitých z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká látka, naskladaná je najmä na bokoch (dievčatá a ženy z bohatých rodín nosili aj 3-4 spodnice). Najvrchnejšia "škrobnica" je ukončená na spodnom okraji madeirou (príp. celá madeirová) alebo takzvanou "mašinovou" výšivkou na stroji. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú svetlú zlato-hnedú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú zásteru, takzvanú "zásceru" alebo "fertuchu" z čierneho listeru alebo tesilu, ktorá je vpredu hladká a po bokoch, opäť ako spodnice, nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Po okraji je zdobená zlatou hodvábnou výšivkou "na kartách" (výšivka niťou cez kartón/lepenkovú podložku) s dierkovanou výšivkou do oblúčikov. Vpredu na zástere má uviazaný ružový hodvábny opasok "opasek" z 3 až 8 cm širokej stuhy, ktorej konce sú zdobené malou výšivkou a ukončené kovovými strapcami. Dĺžka mašle vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou žltou výšivkou cez kartón doplnené flitrami a drobnými korálikmi. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivka žltou priadzou cez kartón je aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z plátna s dierkovanou výšivkou v ozdobných oblúčikoch. Tacle sa pripevňujú nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "pruclek" je ušitý z jedného kusa vystrihnutej látky z jednofarebného atlasu (niekedy hodvábu). Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťierskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku, ktorý je vyšitý zlatou výšivkou na "kartách" doplnený okrúhlymi gatrami. Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Na hlave má mladá žena špeciálnym postupom uviazané červené "stuški", ktoré nosili slobodné dievčatá "dzífky" (ako znak, že sa fyziologicky stali ženou). Konce stužiek sú vyšité zlatou niťou, flitrami, drôtikmi a ukončené žltými, zlatými alebo "pozamenťierskími" strapcami. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka, so žltým ozdobným štepovaním na päte a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
Celkový pohľad zozadu.