Narodil sa 31.1.1920 v Hažlíne, okres Bardejov v rodine maloroľníka. Sedem tried základnej školy vychodil v Hubošovciach okres Prešov. V roku 1941 maturoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Prešove. V roku 1946 absolvoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave, odbor sociológia a národopis. Na základe dizertačnej práce "Sociografia Trebišova" a rigoróznych skúšok bol v máji 1949 promovaný na doktora filozofie. Od marca 1950 pôsobil ako vedecký asistent v Ústave pre sociálny výskum v bývalej SAVU (Slovenská akadémia vied a umení), odkiaľ bol v novembri toho istého roku z politických dôvodov prepustený. Po dvoch rokoch práce v Skúšobnom a kontrolnom ústave potravinárskeho priemyslu v Bratislave nastúpil do Trenčianskeho múzea ako odborný národopisný pracovník. Tu okrem iného založil a redigoval časopis Múzeum, ktorý vychádza dodnes. V decembri 1955 bol prijatý do Slovenského múzea v Bratislave, kde vykonával funkciu dočasného riaditeľa. V októbri 1957 po domovej prehliadke na pracovisku a v mieste bydliska bol zatknutý a neskôr obvinený z trestného činu vyzvedačstva. Z väzenia ho na základe amnestie prepustili v máji roku 1960. Z dôvodu nemožnosti uplatnenia v múzejníctve začal študovať popri zamestnaní a v roku 1963 maturoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave. Po ročnom pôsobení v Trenčianskom múzeu nastúpil od mája 1966 do Odevných závodov v Trenčíne ako podnikový sociológ a vedúci oddelenia sociálneho výskumu. Po roku 1968 ho v rámci normalizačných čistiek prepustili. V tom čase popri zamestnaní, v rámci externej ašpirantúry na Národopisnom ústave SAV, začal pracovať na kandidátskej dizertačnej práci "Ľudové vodné zariadenia na Slovensku", ktorá mala napokon v rukopise viac než 1000 strán. Kandidatúru sa mu však až do konca života napriek kvalitnej dizertačnej práci nepodarilo dotiahnuť do obhajoby. V roku 1968 dostal čestné uznanie za zásluhy o rozvoj slovenského múzejníctva. V období normalizácie pracoval prevažne v robotníckych profesiách v Bratislave až do odchodu na dôchodok v roku 1986. Popri zamestnaní sa naplno venoval písaniu vedeckých prác z problematiky ľudových technických zariadení na vodný pohon a výskumu a ochrane technických pamiatok. Pričinil sa o záchranu vodných mlynov v Jelke, Tomášove, Bohuniciach a viacerých iných. Počas svojho života navštívil a zdokumentoval stovky vodných mlynov a ľudových zariadení na vodný pohon po celom Slovensku, z ktorých veľká väčšina už dávno nestojí. Zomrel 17.2.2000 v Trenčíne, kde je aj pochovaný. Prevažnú časť terénnej a archívnej dokumentácie odovzdala rodina po jeho smrti do SNM v Martine.
Data source entry
osobná konzultácia, syn, 12.2.2019; biografické údaje; genealogické údaje; profesijné údaje