Number of the records: 1  

To the basket   Demo, Ondrej 1927-2020

  1. Date of birth14.01.1927
    Date of death19.12.2020
    DegreePhDr., CSc.
    Related Placesmiesto narodenia: Branovo; krajina: Slovensko; iné súvisiace miesto: Bratislava-Vajnory
    Curriculum VitaeEtnomuzikológ, redaktor, zberateľ, skladateľ-spracovateľ (folklórnej hudby), zbormajster a organizátor hudobného života Narodený 14.1.1927 v Branove. Rodičia Dezider Demo (1893) a Johana Demová, rod. Kalinová (1898), roľníci. Tretí z ich ôsmych detí. 1933-1941 Ľudová škola v Branove 1942-1944 Meštianska škola Nové Zámky 1945 –1948 Učiteľská akadémia v Bratislave 1948 - 1949 Učiteľ na Základnej škole v Klížskej Nemej 1949 - 1951 Učiteľ na Strednej škole v Čičove. 1951 - 1953 Vojenská prezenčná služba v Pardubiciach 1953 - 1991 (93) Redaktor ľudovej hudby Slovenského rozhlasu Bratislava 1954 - 1960 Štúdium na Hudobnej katedre Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, hudobná výchova a teória, vedúci prof. Eugen Suchoň. FFUK hudobné vedy a hudobná folkloristika u prof. Jozefa Kresánka (1975). Doktorát (PhDr) 1976 - 1983 Ašpirantúra na Hudobnom ústave SAV - etnomuzikológia, vedúci školiteľ prof. Jozef Kresánek DrSc., kandidátska práca Hudobný folklór v dramaturgii Čs. rozhlasu na Slovensku, diplom KANDIDÁT VIED (CSc.) 1983. Redaktor ľudovej hudby rozhlasu v Bratislave (1953 -1991). Autor a redaktor rozhlasového cyklu Klenotnica ľudovej hudby (1966-1993). Výskumno-zberateľská činnosť a nahrávky tradičnej hudby z 350 lokalít na Slovensku a 57 lokalít Slovákov žijúcich v zahraničí (16.500 titulov). Z radov poslucháčov vznikol Kruh priateľov ľudovej hudby. Členovia poskytovali námety, zúčastňovali sa na besedách a exkurziách. Nahrávky z jednotlivých lokalít sú uložené vo fonotéke Slovenského rozhlasu Bratislava, (DK) fond. Mnohé z nich jedinečné hudobno-folklórne dokumenty tradičnej kultúry. Napr. myjavský hudec Samko Dudík, fujarista Jožka Rybára z Detvy, Juraj Kubinec a jeho synov z Utekáča, štyri generácie muzikantov z Terchovej, ľudová hudba Júliusa Bartoša z Čierneho Balogu, Jozefa Česľaka zo Zamutova, Martina Žoltáka z Raslavíc, speváci a muzikanti z Hrochote, Detvy, zo Šumiaca, z Telgárta, Važca, Štrby, Východnej, Staškova, zo Suchej Hory, z Habovky, zo Zuberca a mnohé ďalšie. V jednotlivých programoch sa prezentovali interpreti i s osobnými vyznaniami k piesňam, hudbe, životu, umeniu. Odkrývali životné osudy, historické a stavovské udalosti. Je to fond , s akým sa môže pochváliť máloktorá z európskych rozhlasových staníc. Časť z neho vyšla na 25 LP a 11 malých gramofónových platniach hudobného vydavateľstva OPUS (v rokoch 1968-1990), ďalšie na Mg-kazetách a CD-nosičoch vydavateľstva Slovenského rozhlasu Pyramída (v rokoch 1990 -1998). V DK-fonde SRo zostáva osobitne 250 hudobno-slovných relácií so sprievodným slovom autora-redaktora. V textovom archíve sa nachádzajú literárne predlohy z 325 hudobno-slovných autorizovaných programov . V Zlatom fonde rozhlasu (AF-AFR-BA-AFC fond) je 33 vybraných dokumentov z tvorby, hudby a rozhovorov autora. Člen Organizačného výboru medzinárodnej rozhlasovej súžaže PRIX DE MUSIQUE FOLKLORIQUE DE RADIO BRATISLAVA (1953-1991. Cieľom súťaže bolo zvýšiť umeleckú i zvukovo-technickú kvalitu nahrávok folklórnej hudby v jednotlivých Čs. rozhlasových staniciach a obohatiť nimi programy. Kritériami súťaže boli: dramaturgická objavnosť zdroja, hudobné spracovanie, interpretácia, zvukovo-technická režia a výsledná podoba snímok. Dôležitú úlohu zohrávala moderná zvuková technika s využitím i elektroakustického štúdia. Súťažne nahrávky hodnotila medzinárodná porota zo zúčastnených staníc. Do súťaže sa po jej treťom ročníku prihlásili i rozhlasové stanice organizované v OIRT. Po siedmom ročníku aj ďalšie západoeurópske rozhlasové stanice. V priebehu 16 ročníkov (1970 -1991) zúčastnilo sa na nej 50 európskych rozhlasových staníc. Víťazné nahrávky z jednotlivých ročníkov na mg-nosičoch a na LP gramofónových platniach (Hudobného vydavateľstva OPUS), získali všetky zúčastnené rozhlasové stanice. Nahrávky slovenskej ľudovej hudby získali všetky zúčastnené európske rozhlasové stanice. Na strane druhej Slovenský rozhlas získal z tejto medzinárodnej súťaže 1627 hudobných snímok. Orchester ľudových nástrojv Čs. rozhlasu Bratislava (OĽUN, 1976- 1989). Vznikol ako profesionálne umelecké rozhlasové teleso or nahrávky folklórnej hudby. Ondrej Demo jeho prvým umeleckým vedúcim. Konkurzom prešlo 99 záujemcov, absolventov konzervatórií alebo VŠMU, kým sa počet ustálil na 14 hráčov. O jeho činnosť a profiláciu dbali: O. Demo-prvý umelecký vedúci M. Dudík-koncertný majster, I. Dubecký-dramaturg a produkčný Ľ. Galko. Konštituované interné rozhlasové umelecké teleso pozostávalo zo sláčikových nástrojov, flauty, klarinetu, cimbalu. Dopĺňali hoII. (fujary, píšťaly, drumble, gajdy, gajdice). K jeho sólistom patrili: Jozef Peško-hráč na fujaru, píšťalky, gajdicu, drummbľu a iné ľudové hudobné nástroje, huslisti Miroslav Dudík, Štefan Molota, Peter Uličný, Jaroslav Stráňavký, klarinetista Zoltán Grunza, cimbalistka Herta Ugorová, cimbalista (externista) Tibor Kováč. OĽUN si pozýval k nahrávkam speváčky a spevákov svojbytných speváckych kvalít, s vyhraneným štýlovým regionálnym alebo lokálnym prejavom z celého Slovenska. K nim patrili napr. Darinka Laščiaková, Anna Hulejová, Helenka Záhradníková, Monika Kandráčová, Milan Križo, Ján Ambróz, mužská spevácka skupina Rodokmeň, ženská spevácka skupina Povoja i Vajana i mnohí ďalší. OĽUN uskutočňoval aj verejné koncerty v rozhlase, ale aj (Brno, Praha, Plzeň, Ostrava), koncertné zájazdy v Rakúsku, bývalej Juhoslávii, na Ukrajine, v Španielsku, Mexiku, Kanade, USA . Kompozičné spracovania ľudovej hudby: Pre OĽUN, Spevácky zbor i dievčenskú spevácku skupinu Lúčnica, Rodokmeň, Povoju a iné umelecké telesá kompozične (hudobne) spracoval (O. Demo) zaokrúhlene 156 partitúr. Jednotlivé nahrávky z nich vyšli na CD-albumoch (OĽUN, Rodokmeň, Povoja, Spevácky zbor Lúčnica. Osobitne Z mojej klenotnice (CD-album z tvorby O.Dema pre OĽUN). Vydavateľstvo Pyramída, Slovenský rozhlas, Bratislava CD albumy Z mojej klenotnice (I.II.. . .III).-prechádzka za krásami ľudových piesní po Slovensku (RTVS 2007, 2012, 2017) s mutáciou textu v angličtine. Spevácky zbor Jána Pavla II.-Vajnory (1990- 2010), Vznikol po prvej návšreve pápeža Ján Pavla II. na letisku mestskej časti Bratislava-Vajnory. Zakladatelia Ján Shultz, organista a Odrej Demo. Po 2 rokoch organista odišiel z Vajnôr a vedenia sa ujal Ondrej Demo ako zbormajster a dirigent. Okrem jeho prezentácie na bohoslužbách v kostole, počas sviatkov,uskutočnil zbor koncertné zájazdy doma ale aj vo viacerých európskych mestách. Spomedzi nich: Wadowice, Čenstochová, Krakov, Rím, Mníchov, Regensburg, Viedeň, Einsenstadt, Ybbs, Praha, Želiv, Velehrad a iné. O činnosti zboru svedčí Pamätnica, profilová brožúra (Komprint, Bratislava 2011). Zbor nahral dva CD nosiče: Spevácky zbor Jána Pavla II.. Vydalo SONICA s.r.o. Bratislava 2002. CD –album Resonantia Tatrae (Slovenské národné a ľudové piesne v latinčine). Do latinčiny preložil Bystrík Muránsky, SDB vo Vatikáne. Piesne v preklade poskytol, nahrávky a koncerty s ním zorganizoval otec Ján Košiar, vydalo Vydavateľstvo Bolchazy- Carducci Publishers, Inc., USA 2007. Reedícia Libreria Editice Vatikána, Vatikán City 2009. Publikácie: Žatevné a dožinkové piesne, spoluautor Oľga Hrabalová (SAV, Bratislava 1969), Z klenotnice slovenských ľudových piesní (OPUS, Bratislava1981), Janka Guzová spieva (Akcent, Bratislava 1995) Folklórna hudba v rozhlase na Slovensku (Matica slovenská, Martin1996), Vianočné koledy, vinše a hry (Prebudená pieseň-združenie, Bratislava; Matica slovenská, Martin1998), Branovo, história, život a tradície (Komprint, Bratislava 2005). Spoluautor monografií: Vajnory (Obzor Bratislava 1978), Myjava (Obzor 1985), Cífer (Obzor Bratislava 1991), Naše Vajnory (Bratislava-Vajnory 2008). Pamätnica: Spevácky zbor Jána II. (1990-2010. Komprint Bratislava 2011. Pavol Tonkovič, pedagóg, folklorista, zberateľ, skladateľ, dirigent. Hudobné centrum, Bratislava 2013. Vajnory spievajú (zborník piesní). Vydavateľstvo Kozák-Press Martin 2013. Štúdie v časopisoch a publikáciách. Ľudová a vokálna hudba v Púchovskej doline . Osvetový ústav Bratislava 1961 Viachlasný spev v Púchovskej doline, In. Slovenská hudba, č. 1-2/1977, s. 59-66. Eugen Suchoň a ľudová pieseň ako inšpiračný zdroj. In.: NHC 1998, s. 115-117. Janko Blaho-zberateľ a spevák . In.: Pocta J. Blahovi. STS 2001, s. 87- 92, Gruzinské polyfonné spevy. In.: Musicologica 5, Bratislava 2002, S. 68-71. Rozhlasová fónická dokumentácia Slovákov v zahraničí. In.: Roztratení, ale nestratení, MS Bratislava 2004 , s. 49-53. Martin Slivka-etnograf, dokumentarista. In.: Ostáva človek, TRIGON PRODUCTION 2009, s. 163-166. Stračinove chodníčky do rozhlasu. In.: Svetozár Stračina, EUROLITERA, Bratislava 2010 s. 327- 339. Z tvorby Katarína Bruderová. In.: Oľga Štangová. Katarína Bruderová, Kozák-press Martin 2010, s. 70-71, 78- 79. Rozhovor s Jánom Hlavatým. In.: Katarína Čierna: Ján Hlavatý, insitný malar. Kozák press Martin 2011, s. 19-23. Články v časopisoch Slovenská hudby, Slovenský národopis, Rytmus, Tradícia a súčasnosť, Vajnorské novinky a iné denná tla.i. Scenáre: K 40 televíznym filmom s tradičnou ľudovou kultúrou. Edičná príprava: 40 gramofónových LP platní, 12 malých platní pre vydavateľstvo OPUS. 10 Mg-nosičov, 12 CD- albumov pre vydavateľstvo Pyramída SRo. Člen programových rád, autor a režisér programov: Medzinárodný folklórny festival vo Východnej, v Detve a na Myjave (1964-1993). Jánošíkove dni v Terchovej (2006-2015). Predseda Spolku hudobného folklóru pri Slovenskej hudobne únii (1995-2017). Člen výboru, SOZA (1995 - 2016). Ocenenia: Zlatý mikrofón , Čs. rozhlas Praha 1986, za cyklus Klenotnica ľudovej hudby, Zlatý erb OPUS 1987, za publikáciu Z klenotnice slovenských ľudových piesní, Zlatá medaila Folklórneho festivalu Východná 1987, Zlatá medaila Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, 1987, Ceny (9 zlaté, 2 strieborné, 3 bronzové), medzinárodná rozhlasová súťaž PRIX DE MUSIQUE DE FOLKLORIQUE DE RADIO BRATISLAVA 1970-1991. Plaketa Jozefa Murgaša, Slovenský rozhlas 1996. Plaketa hl. m. SR Bratislavy, primátor mesta 2002. . Cena Fra Angelica, Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru 2005. Veľká cena SOZA 2007. Cena Samuela Zocha (Západoslovenský samosprávny kraj) 2012. Zlatá medaila Matice slovenskej (za rozvoj národného a hudobného života) 2012. Cena Ministra kultúry SR za mimoriadny prínos v oblasti hudobného folklóru (2018). Obyvateľ mestskej časti Bratislava-Vajnory, od r. 1957. Čestný občan obce Terchová, od r. 2002. Čestný občan obce Branovo, od r. 2007. Bratislava 31. 12. 2019. Ondrej Demo, v.r. Ondrej Demo zomrel v Bratislave 19.12.2020.
    Data source entryosobná konzultácia, 4.6.2020; biografické údaje; genealogické údaje
    References (335) - Digital Objects