Number of the records: 1
To the basket pšenica
Descripton obilnina z čeľade lipnicovitých. Patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny a počiatky jej pestovania súvisia so vznikom prvých roľníckych civilizácií v 10.–8. tisícročí pred n. l. Na území Slovenska dokladajú archeologické nálezy pestovanie pšenice jednozrnovej a pšenice dvojzrnovej už v neolite (4500 rokov pred n. l.) a od bronzovej doby aj pšenice letnej. V stredoveku sa pšenica pestovala v menšom rozsahu tam, kde boli vhodné pôdno-klimatické podmienky a dostatok hnoja. Pšenica je na pestovanie náročnejšia ako ďalšia chlebovina – raž. Ešte v l. polovici 18. storočia bola medzi pestovanými obilninami na 3.– 4. mieste. Pestovala sa predovšetkým na feudálnych veľkostatkoch pre potreby bohatších vrstiev spoločnosti. Poddaní pestovali skôr miešaninu pšenice a raže – súraž, suržicu, v horských oblastiach aj jarnú odrodu pšenice a jej nešľachtený druh – tenkeľ. Vo väčšom rozsahu sa pšenica začala pestovať až po zavedení striedavého spôsobu pestovania poľnohospodárskych plodín. Prispeli k tomu aj nové možnosti exportu pšenice i mlynárskych výrobkov. Na vidieku sa pšeničná múka používala najmä na prípravu koláčov a pečiva. V južných častiach Slovenska sa miešala s ražnou múkou pri domácom pečení chleba. Description author Peter Slavkovský Books Horváth, P.: Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia. Bratislava 1963. Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77. Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002. Stoličná, R.: Etnokulinárny význam obilnín. In: Slovenský národopis, 1995, roč. 43, 287-300. Data source entry Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/psenica See also obilniny
tenkeľ
zrno
obilninové jedláReferences (1) - Encyclopedic Terms