Number of the records: 1
To the basket veľkonočné jedlá
Descripton jedlá tradične pripravované k sviatku Veľkej noci. U kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom. Predchádzalo mu obdobie štyridsaťdňového pôstu, príprava veľkonočných jedál bola preto radostnou udalosťou v každej rodine. Dbalo sa na to, aby bolo všetko pripravené na Veľkonočnú nedeľu – Vzkriesenie, keď sa na rannú omšu nosili do kostola košíky s jedlom, aby ich kňaz posvätil. Svätili sa koláče, chlieb, šunka, klobásy, slanina, maslo, tvaroh, syr, varené i surové vajíčka, soľ, chren. Posväteným jedlám ľudová viera pripisovala, podobne ako jedlám štedrovečerným, magické vlastnosti. Dávalo sa z nich aj dobytku, časť odrobiniek a škrupinky z vajec do osiva, alebo sa zaorávali do prvej brázdy pri prvej orbe poľa. Používali sa tiež na liečenie. Pestrosť a hojnosť veľkonočných pokrmov na stole mala zabezpečiť blahobyt celej rodiny v priebehu roka. Tradičnými veľkonočnými jedlami, ktoré sa stali symbolom celého sviatku, boli vajíčka, ktoré sa jedli uvarené natvrdo alebo v rôznych jedlách z vajec. Východoslovenskou špecialitou bolo jedlo z mlieka a vajec (syrek, žolta hrudka). V rodinách sa piekli rôzne koláče, z ktorých najväčšia bývala paska, pascha. K pečivám, ktoré sa rozšírili pod vplyvom kresťanstva, patrili veľkonočné baránky pečené v hlinenej alebo plechovej forme. V skladbe veľkonočných jedál mali dôležité miesto mäsité pokrmy, ktoré boli po dlhom pôste vítanou zmenou v stravovaní, a zároveň symbolom sviatočného jedenia. K starej tradícii patrilo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa. Tento zvyk v prenesenom význame symbolizoval nevinnú obeť Ježiša Krista – Baránka Božieho. Vo vidieckych domácnostiach sa však najviac jedla šunka – šoudra a klobásy zo zásob, ktoré sa na tento účel odkladali zo zabíjačky. U pravoslávneho a gréckokatolíckeho obyvateľstva bývali na veľkonočnom stole aj mliečne produkty, napríklad tvaroh alebo oštiepok, pretože sa nesmeli v ich prísnom pôste konzumovať. V oblasti Spiša sa jedla švencelina – jedlo pripravené zo všetkých posvätených jedál: šunky, klobásy, chleba, uvareného vajíčka, ktoré sa pokrájali na kúsky, v mise zaliali kyslým mliekom alebo cmarom a posypali nastrúhaným chrenom. Premiešané sa jedlo z jednej misy ako symbol súdržmosti rodiny. K veľkonočnému hodovaniu vždy patrili alkoholické nápoje, pálenka a víno. Obsah a poradie podávaných jedál na veľkonočnú hostinu v jednotlivých lokalitách a rodinách podliehalo tradičným normám, ktoré často pretrvali až do súčasnosti. Description author Rastislava Stoličná Books Markuš,M.: Z tradícií slovenskej kuchyne. Veľkonočný syrek. In: Matičné čítanie,7, 1974, s. 9. Nižnanský, J.: Tradičné veľkonočné jedlá a ich ľudové názvy. In: Výživa a zdravie,21, 1976,s.60-61. Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001. Data source entry Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/velkonocne-jedla See also paška
pôstne jedlá
vaječné jedláReferences (4) - Encyclopedic Terms