Number of the records: 1
To the basket pltníctvo
Descripton spôsob vodnej dopravy dopravnými prostriedkami, nazývanými plte. Ako spôsob obživy obyvateľov predovšetkým horských regiónov Slovenska (Spiš, Liptov, Orava, Kysuce) pretrvával do 30. rokov 20. storočia. Rozvoj pltníctva súvisel na Slovensku s rozmachom ťažby dreva, banskej činnosti a hutného podnikania na Horehroní, ako i prírodné danosti – splavnosť riek. Celoročne bola splavná rieka Váh, najmä jeho stredný a dolný tok, ostatné rieky boli splavné sezónne, najmä v jarnom období (Kysuca, Orava, Hron, Poprad, Dunajec). K najstaršiemu písomnému dokladu o pltníctve na Slovensku patrí zakladacia listina opátstva v Hronskom Beňadiku z roku 1075. Rieka Váh a Hron sa vlievala do Dunaja, a tak pltenie pokračovalo po Dunaji ďalej mimo slovenského územia (drevo sa dopravovalo do nezalesnených oblastí stredného Maďarska, Srbska i Bulharska). Významné bolo pltníctvo na rieke Poprad, ktorá spájala Slovensko s Haličou. Útlm pltníctva nastal v období osmanskej expanzie a okupácie horného Uhorska v 16. a 17. storočí, keď bolo pltníctvo obmedzené len na územie Slovenska. Po porážke a odchode Turkov opäť vzrástol význam pltníctva aj mimo hraníc Uhorska. Význam a rozsah pltníctva postupne klesal od 2. polovice 19. storočia. Dôvodom bola výstavba železníc (najmä Košicko-bohumínskej), ako i stavba prvých priehrad, ktoré znemožnili vodnú dopravu. Medzi najvýznamnejšie pltnícke centrá patrili v povodí horného Váhu Kráľová Lehota, Liptovský Hrádok, Paludza, Ružomberok, Kraľovany, na strednom Považí Lúčka, Hričov, Bytča, Podvažie, Púchov. Na rieke Hron boli pltníckymi centrami dediny a mestečká Bacúch, Brezno, Slovenská Ľupča, Zvolen, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Hronský Beňadik. V povodí rieky Oravy a Kysuce patrili k strediskám pltníctva Námestovo, Nižná nad Oravou, Tvrdošín, Čadca a v povodí Popradu a Dunajca Podolínec, Ľubovňa, Červený Kláštor. Význam pltníctva spočíval najmä v jeho podiele na vnútornom, ale i zahraničnom obchode s drevom a ďalším tovarom (drevený a hrnčiarsky riad, plátno, súkno, modrotlač, koža, čipky, šindle, lesné plodiny a ovocie, oštiepky, ovčí syr, bryndza, med, vosk, výrobky šafraníkov a olejkárov, mlynské kamene, žarnovy, železné výrobky). Pltníctvo malo svoju vnútornú organizáciu a pltníci (ľudia pracujúci na plti) mali vnútornú hierarchiu. Najdôležitejším bol faktor, hlavný pltník, ktorý organizoval prácu pltníkov, mal na starosti financie a uzatváranie zmlúv. Riadením plte bol poverený najschopnejší a najskúsenejší pltník – predník, na zadnej časti plte bol menej skúsený pltník, začiatočník nazývaný zadník. Pltníctvo si vytvorilo osobitú kultúru, charakterizovanú vlastnými zvykmi a slovesnou umeleckou tvorbou (pltnícke piesne, povesti). Description author Katarína Nováková Books Huska, Miroslav A.: Slovenskí pltníci: život práca a kultúra slovenských pltníkov. Osveta, Martin 1972. Foltán, J.: Plavenie dreva a pltníctvo na Slovensku. Zborník LDaPM č. 5. Miškay, V.: Z histórie plavenia dreva na východnom Slovensku. Zborník LDaPM č. 11. Data source entry Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/pltnictvo See also plť References (5) - Encyclopedic Terms (1) - Digital Objects